Our Christmas traditions

Druhý článok s vianočnou tématikou je tu a s ním aj ďalšia (už tretia!) adventná nedeľa. Nezabudli ste zapáliť tretiu sviečku? Lebo ja som zabudla a musela mi to pripomenúť až suseda, ktorá sa tu poobede zastavila. Tentokrát sa dozviete o tom, ako trávime Vianoce my, čo robíme, čo varíme a pečieme a následne čo všetko zjeme, čo pijeme, čo si darujeme pod stromček a tak ďalej.

Stromček

Napriek tomu, že bývam na dedine, už niekoľko rokov v kúte našej obývačky počas Vianoc stojí jedľa, ktorej ihličie je vyrobené z nejakej čínskej ropy alebo ktovie čoho. Tým chcem povedať, že stromček máme umelý. Presne si pamätám deň, keď ho mala doniesla domov. Kričala som, dupala, že žiaden hnusný umelý stromček nechcem, ja chcem živý! K dobrodružstvám môjho mládi totiž patrilo aj rúbanie vianočného stromčeka, keď sme sa vždy s dedom a babkou vybrali do blízkeho lesa, vytipovali si ten, ktorý sa nám zdal najkrajší, uistili sa, že žiadni muži lesného zákona nie sú nablízku a následne ho spoločnými silami dopravili domov. So starším vekom však prichádza aj štipka rozumu (aj keď si v mojom prípade nie som týmto tvrdením vždy 100% istá) a ja som si uvedomila, že miesto vyhadzovania schradnutej jedle/smreka a následného vyberania opadaného ihličia aj zo zadku je jednoduchšie rozobrať daný strom na tri časti, zabaliť do vreca a následne vyhodiť na povalu a tam ho nechať oddychovať do ďalšieho roka. Taktiež sme stromček zvykli vždy zdobiť až na Štedrý deň, teda 24. decembra. Neviem prečo, moja babka by k tomu určite mala nejaké tradičné vysvetlenie, ktorého bázou by bola nejaká pranostika, podľa ktorej vás postihne desať morových rán v prípade, že stromček rozsvietite skôr ako na Evine a Adamove meniny. Za posledné roky je to však skôr o tom, kedy kto má čas, čiže sa mnohokrát stane, že stromček stojí už tri dni pred Vianocami. Nie sme však z tých festive freaks, ktorí ho majú už od začiatku decembra. (Sme festive freaks. Len ten stromček si nechávame ako bodku za miliónom ostatných dekorácií, ktoré u nás nájdete na každom voľnom mieste. Máme totiž plnú skriňu plnú vianočných ozdôb, svietnikov, postavičiek Santa Clausov a anjelov, hviezdičiek, gúľ, čoho len chcete, lebo moja mama každý rok kúpi niečo ďalšie, preto aj máme aspoň pätoro vianočných svetielok, minimálne tri adventné vence a ihličie nastrkané v každom kvetináči. A mám aj vianočný sveter. A vianočné tepláky. A vianočné ponožky. A tento rok k nim pribudli aj vianočné papuče. Asi je to dedičné. A naozaj asi budem raz mať aj vianočnú záchodovú dosku.)

Darčeky

Ak si stále myslíte, že darčeky pod váš vianočný strom nosí Ježiško v akejkoľvek forme, či už ten v starovekých dupačkách alebo s hipsterskou bradou, prosím, preskočte tento segment. Ja som pár prvých rokov svojho života tiež verila, že ich nosí on, no raz som pristihla mamu pritom, ako darčeky pod stromček ukladá ona a bum, bolo po všetkom. Odvtedy viac-menej riešime darčeky spoločne. Ja jej kúpim knihy a nejaký sveter či ponožky, ona mne kúpi knihy a nejaký sveter či ponožky a spoločne vyhútame, čo darujeme ostatným členom rodiny (tiež väčšinou sveter alebo ponožky, kreativita 100%). Nejakú jablčnú elektroniku či kabáty za trojciferné sumy u nás nenájdete, lebo nie sme žiadni Geissenovci, haha. Tento rok by som chcela tiež mobil (nie jablčný, obyčajný plebejský), no vzhľadom na to, že mi pred dvoma dňami zavolala teta zo saganovského mobilného operátora (not a sponsor), že ten, ktorý chcem, na sklade nemajú, asi len ten Ježiško vie, čo sa ho do Vianoc dočkám. Nevadí. Na darčekoch si nejako extrémne nezakladám, možno aj preto, že som v tomto strašne nekreatívna a nikdy neviem nič poriadne vymyslieť, preto sa vždy spolieham na klasiku a umelé úsmevy pri jej darovaní. Tiež posledné roky ignorujeme balenie a  všetko pcháme do darčekových tašiek. Tie sa dajú využiť aj ďalšie roky, takže šetríme stromy. A čo ste vy urobili pre slovenské lesy?

Jedlo a pitie

Vianoce sú sviatky obžerstva. Viem, že sa hovorí, že sú sviatky pokoja a mieru, ale v skutočnosti sú sviatky obžerstva. Všetci to vieme. Aj vy si už určite teraz predstavujete stoly prehýbajúce sa pod kopou koláčov, rezňov, šalátu, ovocia, salóniek a kopou ďalších vecí, ktoré si počas tohto obdobia v roku doprajeme. My pečieme vianočné pečivo aj týždeň - a teraz nežartujem, minulý rok to trvalo tuším šesť dní. Bolo to hoci viac-menej kvôli mne, lebo som mame prikázala, že musí s pečením na mňa počkať, keďže som domov prišla až víkend pred Vianocami. Keď som už na šiesty deň asi trinásty raz miešala roztápajúcu čokoládu a múku som mala aj za ušami, vyhlásila som, že budúci rok sa na to vykašlem a koláče radšej niekde objednám a kúpim. Samozrejme, že sa to nestalo a ja už mám na chladničke zoznam vecí, ktoré treba na pečenie kúpiť. Aj to pečenie má totiž vianočné čaro, to mi hádam dá za pravdu každý. To, že dózy plné lineckých koláčikov, medvedích labiek, medovníkov, zázvorových a vanilkových sušienok, marlenky, metrového koláča, tribitu a neviem čoho všetkého máme ešte na konci januára hádam netreba ani hovoriť. Ešte pri učení na skúšky sa zvyknem napchávať zvyšnými medovníkmi a v duchu plakať, prečo som sa do učenia nepustila skôr namiesto ich zdobenia krémom, ktorý nikdy neviem urobiť tak, ako býva na obrázkoch. Čo sa týka vianočnej večere, zostávame verní tradíciám a mávame kapra. Dvoch kaprov, aby som bola presnejšia, ktorých babka v miestnych potravinách objedná už mesiace dopredu a dva dni pred Vianocami si lenivo plávajú v našej vani netušiac, čo osud pre nich pripravil. Následne umrú krutou rukou môjho strýka a skončia naložení v mlieku, čakajúci na panvicu s horúcim olejom. Ja síce ryby neznášam a vždy, keď ich máme doma na obed, mama musí špeciálne pre mňa pripraviť niečo iné, na Vianoce sa obyčajne prekonáma k zemiakovému šalátu si kúsok toho kapra dám. Nevarievame kapustnicu, miesto toho ako polievku mávame hustú hrachovú kašu so sušenými slivkami, ktorú po večer zvyknem jesť priamo z hrnca pri sledovaní Troch orieškov pre Popolušku, lebo hoci je to také sedlácke jedlo, je najlepšie na svete. Aby sme sa dotkli aj pitného režimu, lebo ten je dôležitý aj Vianoce, robievame si punč. Máme radi víno a rum a v kombinácii s koreninami a ovocím je to ďalšia vec, ktorá k Vianociam patrí. (Recept: uvarte čierny čaj, ocukrite, pridajte koreniny podľa vášho gusta, kôru z pomaranču a citróna, povarte na miernom ohni, prilejte víno a rum, môžete pridať aj pomarančovú šťavu, taktiež podľa vášho gusta, chvíľu ešte hrejte, ale dajte pozor, aby sa vám to nezačalo variť - nikto predsa nechce, aby sa alkohol vyparil, lol. Ak máte menej ako 18, dajte si kofolu, tento rok je aj marcipánová.) Rovnako ako varené víno s klinčekmi, tým si pripíjame pred večerou. Nechýbajú ani oblátky s medom, ktoré tiež jedávame pred večerou. A pivo. To nevaríme, len pijeme. Lebo kde by už len u Slovákov chýbalo pivo. Určite si pred sviatkami aj vy ním naládujete chladničku. Neklamte.

Tradície

Už som spomínala, že bývam na dedine a o dedinách je známe, že každý každého ohovára tradície sa tam dodržiavajú trošku viac. Aspoň keď som bola malá, tak to tak bolo. Mama alebo babka ráno na Štedrý deň pečie koláč, o ktorom nikto v rodine nevie, ako sa volá, všetci to poznajú ako ten vianočný chleba do kerého sa všeličo dáva. Do tohto "chleba" sa dáva minca a šupina z kapra, aby rodina mala po celý rok dosť peňazí, cesnak, aby bola zdravá a niekoľko zŕn žita/ovsa/akejkoľvek momentálne dostupnej obilniny, aby bola dobrá úroda, Šupinu z kapra dávame aj pod vianočný obrus, tiež za účelom dostatku peňazí v ďalšom roku. Na stole mávame aj jeden prázdny tanier, ktorý sa necháva pre náhodného hosťa, resp. pocestného, lebo to znie viac tradične. Keď sme ešte chovali kozy a ošípané, po večer sme s babkou, vyzbrojené konárom z ihličnanu a nádobou so svätenou vodou, šli pokropiť chliev, aby sa dobre darilo aj zvieratám. Teraz už máme len psa a toho radšej nepolievam ničím, lebo to neznáša (raz ho mama v lete chcela osprchovať záhradnou hadicou a chudák mal z toho hotový panic attack). Tiež si pred večerou robievame medové krížiky na čelo, čo som vždy neznášala, lebo som sa bála, že mi to zalepí vlasy. Keď som bola mladšia, po večer ma obyčajne mama poslala so strýkom von na dvor zapaľovať prskavky, zatiaľčo ona zastúpila Ježiška v prinášaní darčekov. Raz sme sa však zvonku vrátili skôr a ja som ju pri tomto akte pristihla a tak som vlastne prišla na to, kde je skrytá pravda. Traumatizujúci zážitok. K tradíciám by som asi zaradila aj vianočné filmy v televízii, lebo to je asi jediné obdobie v roku, kedy ju skutočne pozerám. A následné  bdenie do tretej rána pri knihe, ktorú som si našla pod stromčekom.


Také sú naše Vianoce. Majú aj svoje negatíva, ako napríklad ten zhon, preplnené vlaky a autobusy a obchodné centrá, no keď si sadnem do kresla pri stromčeku, popíjam punč, jem medovníky a pýtam sa zároveň s televízorom, či ti šije, hlupák starý? tak mám radosť.

Ako trávite Vianoce vy? Máte nejaké špeciálne zvyky či tradície, ktoré dodržiavate?