Hello, London! ii.

sobota, 12. september 2015

8:31 Som hore. Netuším prečo. Nepohnem sa však, keďže spím na hornej posteli a nechce sa mi zliezť.

9:01 Nakoniec predsalen zleziem. V kúpeľni stretnem sexy chalana, tento však nie je Liamov dvojník, je to blonďák. Keď prídem, Mitchie mi oznámi, že včera večer na facebooku našla Lukmana.

10:48 Odchádzame do mesta. Dnes plánujeme navštíviť zvyšné signifikantné londýnske stavby a pamiatky, s ktorými by sme sa mohli odfotiť.

11:15 Vystúpime z metra a mierime k Toweru.

11:20 Po ceste narazíme na skupinku postarších pánov tancujúcich ľudové tance. Po chvíli ich vystriedajú ďalší. Vystrieda sa možno päť súborov, pričom 95% z nich tvoria dôchodcovia, takže sú tomu aj prispôsobené aj choreografie. V jednom z Brightonu však objavíme aj potenciálneho ryšavého manžela.

11:34 O kúsok ďalej sú ďalšie súbory. Je medzi nimi aj kopa smiešne pomaľovaných ľudí, ostaneme teda tam, aby sme si pozreli ich vystúpenie.

11:52 Sme pri Tower Bridge a fotíme sa s ním. Na Temži sú nejaké preteky, lebo tam je celá kopa člnov s ľuďmi, ktorí po sebe vykrikujú.

12:28 Sme pri Big Bene. Je poriadne ťažké spraviť si s ním normálnu fotku, keďže je tam asi milión ľudí a fúka poriadny vietor, čo mimoriadne teší Mitchie, ktorá si obliekla šaty.

12:41 Sme pri Westminsteri, kde je kopa policajtov a nejaký protest proti zneužívaniu detí.

13:15 Sme na Trafalgar Square, kde stretávame chalana hrajúceho na gajdy, ktorý potrebuje peniaze na zásnubný prsteň. Má oblečený kilt a ja so smiechom hovorím Mitchie, že to je týpek z jej home country.

13:21 Fotím sa s Yodom.

13:30 Ideme do National Gallery. Mitchie sa pýta, či si myslím, že tí ľudia naozaj boli v minulosti takí škaredí ako sú na obrazoch.

14:10 Mierime k Buckingamskému palácu a na prechode nám zastaví dvojník princa Harryho vo vojenskej uniforme, ktorý poriadne nahlas počúva Selenu Gomez.

14:20 Sme pri Buckinghamskom paláci a fotíme sa pri jeho bráne.

14:45 Sme v St. James' Park. Uvidíme zblízka labuť a obe skonštatujeme, že sú vlastne dosť škaredé a nerozumieme, prečo ich všetci pokladajú za krásne. Tiež sa snažíme prilákať bližšie veveričku, aby sme ju mohli nakamerovať do vlogu, no nedarí sa nám.

15:12 Sedíme v Starbucks rovno pri sklenenej stene, takže vidíme každého, kto prejde po ulici. V jednej chvíli tam pozriem a uvidím dvojicu chalanov. Jeden sa na mňa široko usmeje, no kým môj mozog spracuje informáciu, že krásny britský muž sa na mňa práve usmial, spomínaný muž mi zmizne z dohľadu. Oznámim Mitchie, čo sa práve stalo a nemôžem tomu uveriť. V duchu plačem, lebo ďalší z mojich manželov práve zašiel za roh a asi ho už nikdy neuvidím.

15:55 Sme naspäť pri Big Bene, kde je zastavená premávka. Je tam omnoho viac ľudí ako predtým, všetci držia nápisy a plagáty, ktorými vítajú v krajine utečencov. Aj metro je preplnené, čakáme tisíc rokov, aby sme sa vôbec dostali na eskalátor.

16:11 Pomaly mierime späť, aby sme sa mohli prezliecť, keďže o pol ôsmej začína divadlo a chceme sa predtým ísť ešte najesť.

18:15 Sme v Burger Kingu. Prvýkrát pijem Dr. Pepper a Mitchie skúša limetkovú kolu.

18:20 Je tu upratovač, ktorý sa na nás stále pozerá.

18:21 "Vyzerá ako Fernando Sucre."

18:38 Odchádzame. Fernando Sucre na nás ešte raz zazrie a vyberie sa utrieť ďalší stôl.

19:15 Sme v divadle na Curious Incident of the Dog in the Night-Time a na mojom sedadle je papierik, ktorý tvrdí, že ak sa moje meno rovná nejakému prvočíslu, vyhrala som cenu. Prerátame to dvakrát a vyzerá to, že som naozaj vyhrala.

19:30 Začína predstavenie. Trochu sa bojím, že ak pohnem nohou, kopnem tetou predomnou do hlavy.

21:01 Je prestávka. Vyberieme sa vyzdvihnúť moju cenu, z ktorej sa nakoniec vykľuje len odznak. Nevadí, je na ňom smajlík.

22:32 Predstavenie končí. Bolo naozaj dobré a samozrejme sme si s Mitchie medzi obsadením našli manželov.

23:20 Opäť som smrteľne unavená. Prekonám sa však a idem do hnusnej sprchy, kde sa konečne naučím nastaviť teplú vodu.

00:47 Trochu ľutujem, že sme si nechali otvorené okno, lebo možno to znamená, že sa v tejto mini izbe neudusíme, no každú chvíľu sa budím na niekoho hlasy, hudbu či zvuky sirén a trúbenia.


nedeľa 13. september 2015

10:01 Do jedenástej musíme byť vysťahované z izby, takže si balíme veci, ktoré sme si nezbalili včera a kontrolujeme, či sme si nikde nič nezabudli. Tá kovová rozheganá poschodová posteľ mi veľmi chýbať nebude.

10:24 Odovzdáme kľúč na recepcii a spýtame sa, či si tam môžeme nechať kufre a vrátiť sa po ne neskôr. Pán recepčný síce hovorí so smiešnym prízvukom a nič mu nerozumieť, no batožinu nám dovolí nechať si v sklade.

11:05 Raňajkujeme muffin, cookie a kávu v Starbucks v Holborne, kde sme sa dostali, lebo som vygooglila nesprávnu zastávku metra, ktorá by bola najbližšie k múzeám. Dám na radu Mitchie a prvýkrát ochutnám Pumkin Spice Latte. Prikyvujem, že chutí aj mne.

12:24 K múzeám sa nakoniec dostaneme. Ideme do Science Museum, no to nie je veľmi zaujímavé.

12:30 Ideme do Natural History Museum, ktoré je zaujímavejšie.

13:47 Skončíme v nejakej Investigation Room, kde sa nás hneď ujme Anthony a vysvetľuje nám, že všetko čo tam majú, je skutočné, okrem ľudskej kostry na konci miestnosti a že si môžeme ohmatať a vybrať čo chceme a poriadne to preskúmať. Poďakujeme a prejdeme sa miestnosťou, kde nájdeme aj hadiu kožu.

14:53 Zastavujeme sa pri modeloch ľudských lebiek a len čo jednu chytím do ruky, opäť sa objaví Anthony a začne nám vysvetľovať rozdiely medzi mužskou a ženskou lebkou. Je sympaťák a jeho prízvuk by som počúvala donekonečna.

14:05 Poďakujeme sa Anthonymu a odchádzame.

14:25 Opúšťame múzeum a vyberieme sa na autobus do Notting Hill.

15:09 V KFC sa stávame svedkom toho, ako chalan flirtuje s predavačkou. So smiechom jej oznamuje že "I live just around the corner so you will see me here often!" 

16:01 Prichádzame na Borough Market, zdá sa však, že skoro všetko je zatvorené. Okrem nejakého smradľavého stánku s rybami.

16:24 Vyberáme sa do Covent Garden. Ani tam metro nestojí, chvíľu sme teda zmätené, kam vlastne ísť.

16:41 Dostali sme sa do Convent Garden. Akurát sa chystá na vystúpenie nejaký černoch, sme teda zvedavé, čo bude zač a dúfame, že to bude dobré.

17:11 Nie je to moc dobré.

17:20 Hovoríme si, že je škoda, že sme vychytali práve takéhoto debilka.

17:31 Začne vyberať ľudí z davu. Jeden z nich je Oleg z Poľska. Druhý je z Glasgowa, tak hneď drgám do Mitchie. Predstaví sa a zatiaľčo ja počujem, že sa volá Jack, Mitchie tvrdí, že Chuck.

17:58 Predstavenie končí. Najlepší na ňom bol možno ten Jack/Chuck.

18:05 Ako ďalšia sa chystá nejaká blondína v červenom úbore.

18:15 Predstavuje sa ako Felicity Footloose a tvrdí, že na konci bude žonglovať s nožmi visiac dolu hlavou.

18:24 Z davu si vyberá štyroch chlapov, pričom každého oslovuje mestom, z ktorého povedali, že pochádzajú.

18:46 Žonglovanie s nožmi visiac dolu hlavou trvá možno päť sekúnd.

18:51 Vyberáme sa na hostel, aby sme si vyzdvihli batožinu. Našli sme, že recepcia je otvorená do ôsmej a ja sa modlím, aby sa práve dnes nerozhodli odísť odtiaľ skôr.

19:15 Zvoníme pred dverami hostela a nikto neotvára. Odkiaľsi sa vynára černoch a pýta sa, či sme tam ubytované. Povieme, že áno a on sa spýta, či nechceme ísť s ním na drink. Mitchie mu oznámi, že odchádzame a on sa sklamane spýta "seriously?" 

19:17 Dvere sa otvoria a zjaví sa ďalší černoch v teplákoch a s tabletom v ruke. Vojdem, zatiaľčo Mitchie sa ešte rozpráva s prvým černochom. Ten sa pýta, či by jej mohol dať číslo, že by na ten drink zašli neskôr.

19:18 Černoch hovorí Mitchie svoje číslo a predsavuje sa ako Denni. Druhý černoch čaká v otvorených dverách a keď Mitchie povie "sorry", on len mykne plecom a povie "take your time".

19:19 Černoch s tabletom sa ma pýta, aký je dnes dátum. Ja mu oznamujem, že "no, we just have our bags here, we are going to get them and then we are leaving", lebo očividne som úplne prepočula, čo sa ma vlastne pýtal.

19:20 "No, what's today's date?" 

19:23 Denniho číslo je bezpečne uložené v Mitchienom mobile, kufre máme, poďakujeme a odchádzame.

19:25 Smejeme sa z Denniho a premýšľame, či to, že nás oslovil, sa stalo náhodne alebo to plánoval dlhšie.

19:30 Ideme na metro. Vyberieme sa rovno na Victoria Station, keďže sa nám nechce trepať s kuframi po Londýne.

19:50 Sedíme vo Wetherspoons. Za pultom stojí ďalší manžel a Mitchie ide k nemu objednať jedlo.

20:02 Objavuje sa za pultom ďalší manžel. Tento je nižší a má blonďavé vlasy.

20:10 Donesú nám hamburgery. Sú riadne veľké a oproti sedí chlapík, ktorý sa trochu podobá na Jaka Gyllenhaala a pozerá sa na mňa, tak sa cítim trochu awkward, keď si pchám do úst tie veľké kusy mäsa a žemle, no hlad je silnejší.

20:36 K nášmu stolu príde postarší chlapík a pýta sa, či si môže prisadnúť.

21:05 Odchádzam do WHSmith nakúpiť si nejaké jedlo. Strávim možno desať minút pri knihách a hľadám The Curious Incident of the Dog in the Night-Time, čo je knižná predloha hry, na ktorej sme boli deň predtým. Nakoniec ju objavím v sekcii literatúry pre mládež.

21:18 Vraciam sa k Mitchie. Oznamuje mi, že chlap, čo si k nám prisadol, sa dal s ňou do reči.

21:20 Chlap sa objaví opäť a dá sa do reči aj so mnou. Rozpráva nám, že sa živí predajom lístkov na športové zápasy.

21:35 Zoznamuje sa s nami a kupuje nám pitie. Predstaví sa ako Des.

21:57 Hovorí nám, aký je hrdý, že je biely a že je Angličan a ako veľmi nenávidí černochov. Dáva sa do reči s každým, kto prejde okolo.

22:04 Zvnútra reštaurácie vyjde zjavne opitá/nadrogovaná žena a vykrikuje "GOD! GOD! GOD! GOD! GOD!" Jedna z dvojice žien v strednom veku, ktoré sedia za nami, jej povie, nech prestane kričať. Tá sa na ňu oborí a začne opäť vykrikovať.

22:06 Objavuje sa ochrankár, ktorý vyzerá, že po jednom tresnutí kabelkou od kričiacej ženy by sa zvalil na zem a prosí ju, aby prestala.

22:10 Žena odchádza. Ochrankár sa ospravedlňuje. Objavuje sa aj jeden z dvojice našich manželov a ospravedlňuje sa tiež.

22:15 Des pochopí, že s rasistickými rečami u nás veľmi nepochodí, tak sa presúva k dvojici žien za nami.

22:35 Odchádzam na WC a keď sa vrátim, uvedomím si, že Des je preč.

22:37 Žena za nami nahlas povie "I hate racism!" a černoch stojaci pri jej stole sa spýta, či "really?"

22:38 K černochovi sa pridá aj dievča a ja sledujem, ako sa bez problémov bavia.

22:45 Zistím, že černoch sa volá Adam, má poriadne príjemný hlas a že si s tými ženami vymieňajú facebooky.

22:46 Som unesená, ako sa bez problémov každý s každým rozpráva.

22:55 Reštauráciu zatvárajú o jednástej, pomaly sa teda poberieme preč.

23:06 Mierime na Victoria Coach Station, odkiaľ nám idú autobusy - Mitchie do Glasgowa a mne na letisko.

23:20 Usadíme sa na stanici.

23:34 Mitchie vraví, ako vždy, keď si niekde vyloží nohy, bojí sa, že ľudia budú riešiť veľkosť jej topánky. Príde nám to náramne smiešne, ale to je možno aj tým, že sme unavené.

23:45 Komentujeme nahlas každého (nielen) pekného chlapa, čo prejde okolo.

00:05 Stále sedíme na stanici. Oproti sedí černoch, ktorý vyzerá, že sa na všetkých mračí.

00:08 Nemračí sa, je len unavený.

00:11 Černoch zaspí a poriadne slintá.

00:30 Objaví sa dvojica chlapíkov, pričom jeden mi strašne pripomína Retarda z The Wanted. Okrem toho sa na mňa neustále pozerá. Keby bol aspoň pekný.

00:45 Odchádzam s Mitchie napriek tomu, že môj autobus odchádza až o dve hodiny. Chcem ísť niekam, kde na mňa nebude zízať žiaden Retard.

00:48 Rozlúčim sa s Mitchie, keďže jej bus odchádza o jednej. Poviem jej, že možno s ňou pôjde aj Chuck/Jack.

01:05 Idem si sadnúť o pár lavičiek ďalej. Uistím sa, že okolo mňa nesedí nikto čudný, potom vytiahnem knihu a začnem čítať.

01:38 Stávam sa svedkom toho, že Briti sú slušní skutočne v každej situácii, dokonca aj v prípade, keď nočný strážnik vyhadzuje zo stanice bezdomovca - "love, love, you need to wake up and leave, or you'll get in trouble".

01:45 Nočný strážnik príde aj ku mne a chce vidieť môj lístok, asi aby sa uistil, že nie som bezdomovec.

02:14 Objaví sa Retard. Nemôžem uveriť, že tam stále je.

02:15 Retard opäť zmizne. Vďakabohu.

02:28 Na lavičku za mnou si sadne bezdomovec. Teda myslím, že to je bezdomovec, lebo keď k nemu predtým prišiel strážnik a vypýtal si lístok, zdrhol preč.

02:36 Stále čítam knihu. Ani len nemyslím na spanie, čo ak ma Retard unesie?

02:44 Prichádza môj autobus. Sadnem si a hneď za mnou začujem slovenčinu. Vzdychnem a poviem si, ako mi bude chýbať angličtina.

03:01 Odchádzame zo stanice. Zapnem si do slúchadiel hudbu a sledujem, ako prší.

04:15 Asi som zaspala, lebo zrazu sme na letisku. Stále prší.

04:21 Som v letiskovej hale. Ako prvé samozrejme hľadám toalety.

04:37 Idem si kúpiť niečo na raňajky do WHSmith. Pri pokladni sa predavač zahľadí na moje Adventure Time tričko a povie mi, že "cool shirt".

04:51 V automate si za libru kúpim dva uzatvárateľné plastové vrecká, do ktorých si zbalím kozmetiku.

04:55 Mierim k bezpečnostnej kontrole. Hneď sa vydesím, lebo tam všetci vykrikujú a trieskajú a rady majú asi desať kilometrov.

04:59 Opäť si zhadzujem sveter, hodinky aj opasok. Nepípam a idem si zobrať veci.

05:02 Zazriem svoj kufor v rukách jedného z pracovníkov letiska. Vydesená sa tam vyberiem a on mi prikáže, aby som kufor otvorila. Vytiahne sviečku, ktorú som kúpila mame a keď mu oznámim, že "yeah, that's a candle" tak povie "that's okay!" a ja si vydýchnem.

05:13 Hľadám Starbucks. Tam sú tiež kilometrové rady, no podľa tabule sa môj gate otvára až o nejakých 40 minút, tak sa do tej rady postavím.

05:20 Kupujem si minerálku a kávu. Podávam chlapíkovu päťlibrovku a desať pencí. Má tetovanie Batmana, Jokera a Slipknot. Pripravujem sa na to, ako mu poviem, že má cool tattoos.

05:21 Pýta sa, či nemám ešte šesťdesiat pencí. Nechápavo naňho hľadím.

05:22 On nechápavo hľadí na mňa.

05:23 Pýtam sa ho opäť, koľko to stálo.

05:24 "Five seventy."

05:25 Aha, ja som rozumela, že five seven.

05:26 Podávam mu zvyšné peniaze a zavrhnem myšlienku, že mu pochválim tetovania keďže si už určite myslí, že som retardovaná. Radšej sa odpracem k druhému pultu a čakám na svoju kávu.

05:58 Mierim k východu obklopená Slovákmi. Je mi z toho smutno. Po ceste schmatnem nejaké noviny, aby som pôsobila ako správny biznismen.

06:02 V rade za mnou stojí riadne pekný chlap. Má síce čiapku Supermana a toho veľmi nemusím, no má modré oči a strnisko. Škoda, že ja mám mastné vlasy a kruhy pod očami.

06:05 Zazriem chlapa, ktorý mi je riadne povedomý. Uvedomím si, že je to Laci Strike.

06:33 Sedím v lietadle. Môj manžel sedí o pár sedadiel predomnou.

06:50 Už pred desiatimi minútami sme mali odletieť. Týpek v reflexnej veste čosi vysvetľuje letuškám. Potom odíde a opäť sa vráti. V hlave sa mi vytvárajú predstavy o vybuchujúcich lietadlách.

07:10 Stále neletíme a neviem, čo sa deje. Začínam mať obavy, som unavená a chce sa mi cikať.

07:20 Lietadlo sa pohlo a opäť zastalo. Stresujem.

07:32 Konečne odlietame. Našťastie som príliš unavená a hneď zaspím, takže už viac nemusím premýšľať, či s našim lietadlom nie je niečo v poriadku. Budím sa však každú chvíľu, lebo nejaké dieťa vpredu neustále vykrikuje.

9:35 Sme v Bratislave. Bolí ma krk a uvedomím si, že je už 10:35.

10:46 Vyzerá to, že kontrola pasov bude trvať desať rokov.

10:48 Laci Strike stojí hneď vedľa mňa. Rozmýšľam, či bude trápne, ak si vypýtam selfie.

10:49 Usúdim, že bude. Okrem toho pravdepodobne vyzerám ako rohožka.

11:10 Keďže pasová kontrola trvala tak dlho, zmeškala som MHD z letiska. Nestíham teda vlak do Žiliny o 11:55. S povzdychom sa vyberiem na zastávku na ďalší autobus o 11:30.

12:01 Som na hlavnej stanici. Kupujem si bagetu a vyberiem sa na nástupište.

12:55 Prichádza vlak. Zrejme ten najstarší a najhnusnejší, aký našli.

13:05 Sedím vo vlaku a doma budem asi o tristo hodín. Píšem si na Messengeri s Mitchie, ktorá už je v Glasgowe.

15:40 Som v Žiline. Mám dojem, že som práve strávila vo vlaku tri večnosti.

16:00 Kupujem si hrozno na žilinskej autobusovej stanici a sadám si na lavičku. Oproti sedí chalan s obrovskými slúchadlami, aké nosí PewDiePie a pozerá na mňa. Asi preto, že vyzerám, akoby som práve strávila sedem rokov v Tibete alebo čo.

16:50 Ide mi autobus. Ide priamo k nám do dediny, takže už vďakabohu nemusím prestupovať. Nastupujem doňho s depresiou z toho, že už som zase späť na tom škaredom Slovensku.

18:08 Som doma a idem rovno do vane. Babka mi oznámi, že v trúbe je mäso s omáčkou a zemiakmi.

18:30 Vybaľujem sa, jem čipsy a premýšľam nad všetkými mojimi londýnskymi manželmi a dúfam, že sa tam čoskoro vrátim.