Creative Writing: Haiku
18:15
Milujem silné emócie a milujem o nich písať. Podvedome som sa vždy snažila všetko opísať tak, aby bolo všetkým celkom jasné, čo z textu majú vycítiť a s akou emóciou odísť, no až tento rok som si uvedomila, že takéto vnucovanie nie je veľmi dobré. Lekcia kreatívneho písania: Treba sa vzdať tejto kontroly a nechať každého, nech si z textu odnesie to, čo tam sám nájde. Aj ak to nebude presne ten pocit, ktorý som pri písaní cítila ja, ale o to predsa nejde - miesto toho, aby som ostatných nútila cítiť svoje emócie, musím im nechať priestor nájsť si tam to vlastné niečo, s čím sa budú vedieť "zjednotiť".
A vzhľadom na to, že pre mňa bolo ťažké vzdať sa tejto kontroly, mala som pred poéziou - kde je všetko všeobecné a metaforické a plne odovzdávajúce sa čítateľom - obrovský rešpekt. Najviac ma desili haiku básne, keďže v málo vetách vždy povedia veľmi veľa. V škole ma však naučili, že nie je vždy dobré robiť len to, v čom sa cítime pohodlne, a teda som prijala výzvu a na koncoročné hodnotenie odovzdala básne.
Jedna z mojich básní bolo haiku, ktoré som po odovzdaní trochu roztiahla a spravila z neho akúsi mini sériu, lebo ako sa zdá, milujem robiť medzi vecami spojitosti. A hoci majú všetky niečo spoločné (každé sa viaže s nejakým ročným obdobím), každé haiku stojí samostatne a má svoj vlastný príbeh.
(Pozn.: haiku je typ básne pochádzajúcej z Japonska, pozostáva z troch riadkov, pričom prvý má 5 slabík, druhý 7 a tretí 5.)
When the sun almost
Compared to the warmth of you
I loved myself more
I was your water
Before you made her your air.
It hasn't rained since.
Instead of goodbye
You said, "I will be in touch"
And then turned to snow
When everything thaws
But the memory of you
You'll help me blossom
3 comments
Dívam sa na túto comment section a premýšľam. Nad tým, ako sa ti pomocou jedného - pomerne krátkeho - článku podarilo otočiť môj život.
OdpovedaťOdstrániťPresne v tom vidím seba.
Tiež som sa vždy do písania snažila čo najviac dať moje emócie - či už to bol smútok alebo radosť. Len aby bolo jasné, ako presne sa cítim - a ako sa majú cítiť ľudia, ktorí moje texty čítajú.
Ďalšia vec - konečne po toľkých dlhých rokoch, kedy som na otázku "prečo nemáš rada poéziu?" len pokrčila ramenami, viem odpoveď. A zarazila ma, lebo som si myslela, že je to jednoducho iba preto, som skôr človek, ktorý má rad prózu. Nie preto, že v ceste stojí moja controling side, ktorá nielen že chce diktovať ľuďom, aby pri čítaní cítili to, ako som sa cítila ja, keď som to písala, ale aj chce presne napísané, čo má cítiť, keď potom číta 'cudzie' texty.
Sama neviem, čo chcem napísať, lebo tento článok je mind-blowing.
Takže napíšem už len toľko, že tvoje haiku sú úžasné.
A idem asi premýšľať ďalej o svojom živote a prečo sa nepozerám na veci z inej perspektívy a prečo som toľké roky nevidela krásu básní a voľného prúdu emócii.
A asi idem vyhrabať tie básne, čo sme čítali v škole a ja som nad nimi stále obracala očami, lebo som nechápala, čo chcel drahý Rúfus povedať vo svojej Kontemplácii. Tak možno už budem vedieť.
Ďakujem ❤
BEELIEVIN
omg ja som na slovenčine neznášala tie básničky čo sme museli čítať, ale to hlavne preto že väčšinou boli také národniarske a o prírode a neviem čo, a to mňa nebaví proste :D možno si len nenašla ten "svoj" žáner, lebo niektoré básne vedia byť neuveriteľne úderné, ale to sú väčšinou pre mňa také pomerne abstraktné a smutné :D
Odstrániťale som rada, že sa mi podarilo ti v nejakom smere "otvoriť oči", hádam to bude na niečo aj dobré ;D
juj a ďakujem si zlatko cmuk :-*
-M.
Na haiku som sa ešte nikdy neodvážila ale ako vidím tie tvoje, mala by som niečo podobné skúsiť :)
OdpovedaťOdstrániťKrásne :D :D