10 signs you're in Glasgow

Už dlhšie premýšľam nad tým, čo by som mohla napísať, a keďže ma pár ľudí (doslova pár, dvaja, lol) prosilo, aby som písala viac o Glasgowe, spísala som si zoznam vecí typických pre toto nádherné rozprávkové mesto - pokiaľ je tá rozprávka Pán Prsteňov a to mesto Mordor. Haha, žartujem (trošku), úprimne Glasgow milujem, a hádam sa mi v nasledovnom článku podarí ukázať vám, v čom je tento zadymený Mordor pre mňa krásny.

1. Nemáte ani tušenie, čo sa vám ľudia snažia povedať. Väčšinou sa teda len usmievate, prikyvujete, smejete sa, keď si myslíte, že je správna chvíľa, a v duchu sa len modlíte, aby to nebola otázka, aby ste sa vyhli prípadným
"...haha, yeah."
"Nah mate, I was asking for your opinion. This is an interaction."

2. Jeden z dôvodov je ten, že ľudia majú svoj vlastný jazyk. Veľmi rýchlo pochopíte, že "ta" aj "cheers" znamená ďakujem, zatiaľ čo miesto nie je zač tu každý vraví "nae bother". Že všetci sa oslovujú "mate" a "hun", že "wee" znamená malý a môžete ho použiť doslova v akomkoľvek spojení, a že "get tae fuck" je spôsob, ako možno trochu menej slušne povedať "pekne prosím, milý pane, ak by to bolo možné, nechali by ste ma s prepáčením osamote?" Keď vám však kamarát napíše správu plnou glasgowčinou, asi vám bude chvíľu trvať, kým prídete na to, čo presne  sa vás pýta otázkou: "You oot winchin cunts eh nyt mate?"

3. Všetci sú priateľskí. Každý je s každým "mate" a bez problémov si podiskutujú, akoby sa poznali celé roky, hoci sa len práve teraz stretli na cigaretke pred krčmou (lebo vnútri je tu všade zakázané fajčiť).

4. A všetkých spája spoločná nenávisť k Anglicku. Roky histórie a utláčania robia svoje, a preto keď hrá Anglicko futbal proti hocikomu, môžete sa spoľahnúť, že keď sa krčmou ozývajú opité výkriky nadšenia, Anglicko práve dostalo gól. A ktovie prečo, nezáleží na tom, že vôbec nepozeráte a ani nemáte radi futbal, Škóti vás svojím nadšením vtiahnu do toho všeobecného opojenia a onedlho sa nájdete sedieť pri stole s bandou typicky škótsky ryšavých, bradatých, ale hlavne entuziastických päťdesiatnikov, s ktorými zrazu spoločne povzbudzujete Wales a pijete Tennent's, ktorý síce všetci úprimne neznášajú, ale vyrábajú ho v Glasgowe a teda ho musia piť ako každý správny vlastenec. Nevraviac o tom, že je to to najlacnejšie, čo v hociktorej krčme môžete nájsť.

5. Rovnako ako skvelý zmysel pre humor. Čoho dôkazom je príbeh sochy The Duke of Wellington. Nachádza sa v centre na Royal Exchange Square a keby ste okolo neho prešli tieto dni, všimli by ste si, že má na hlave obrovský oranžový cestný kužeľ. Začalo sa to už dávno, ktosi si zmyslel, že by bola sranda, keby mu na hlavu dali túto ozdobu. Policajti samozrejme tento nápad zavrhli a na druhý deň ráno kužeľ odstránili. Mešťanom sa však žartík páčil, a čoskoro sa Dukovi na hlave znova zjavil klobúk v podobe cestného kužeľa - a policajti sa ho zase raz veľmi rýchlo zbavili. Takto sa to opakovalo nejakú tú dobu, až kým v roku 2013 mesto nevyhlásilo, že ide sochu prerábať a to by znamenalo koniec celého kužeľového žartíku. Glasgowčania spísali petíciu s názvom "Save Wellington's Cone" a v priebehu niekoľko hodín získali tisícky podpisov, a tak bol kužeľ zachovaný navždy.

A v niektoré špeciálne dni je skrášlený ešte viac.

6. Je dosť vysoká pravdepodobnosť, že sa počas jedného dňa vystriedajú všetky ročné obdobia. Ráno ste sa zobudili a vyzeralo, že bude pekný deň, tak ste si dali tričko s krátkym rukávom? Haha, to ma mrzí, lebo počasie tu je veľký srandista a je 60% šanca, že o hodinu bude pršať. Tých zvyšných 40% tvrdí, že napadne sneh.
As the old saying goes, "Want to experience four seasons? Come to Scotland on a day trip!"

 
7. Ale keď prší, tak prší naozaj. To znamená, že fúka riadny vietor a vlastne ani nemá zmysel nosiť dáždnik, lebo len čo ho rozprestriete, vetrisko vám ho celý zlomí. A keď náhodou idete do mesta po daždi, pri každom smetnom koši nájdete odhodený minimálne jeden vyvrátený a zlomený dáždnik. Bez srandy. Bonusové body pokiaľ je dáždnik v koši miesto toho, aby bol len pohodený na zemi vedľa.


8. A len čo je viac než 15ºC, ľudia začínajú chodiť "taps aff". Keďže je tu málokedy naozaj teplo, ľudia šalejú už len pri náznaku slnka. Viac než 15 stupňov je známe ako "taps aff weather", čo doslova znamená tričká dole. Síce nestretnete veľa ľudí, ktorí by sa tohto príslovia riadili doslova, ale veľmi rýchlo vás prestanú zarážať všetci tí chlapi v kraťasoch a žabkách, keď vy máte na sebe dva svetre a zimnú bundu. Treba predsa využiť každú príležitosť opáliť sa!


9. V centre je na každých dvadsiatich metroch nejaký pouličný umelec. A polovica z nich má na sebe kilt a hrá na gajdy. Ostatní spievajú a hrajú na gitare, takže pri nich narozdiel aj viete posúdiť, či sú dobrí (väčšinou sú) a vždy sú to tí istí, takže väčšinu už hádam poznáte aj po mene. Prípadne poznajú po mene oni vás, ako možno ten jeden desivý starý pán, čo hrá na husliach a zakaždým vám chce podať ruku, čo ste spravili len raz, ale akonáhle vás k sebe stiahol, aby vás mohol pobozkať, povedali ste si, že na to nikdy viac nenaletíte, a odvtedy sa vyhýbate očnému kontaktu. No čo, každé mesto má svojich čudákov.

10. Ale tak isto je tam aj plno bezdomovcov. Väčšinou sedia zabalení do spacákov medzi nejakým fastfoodom a najbližšími smetnými košmi, prosia ľudí o drobné a keď s nimi nadviažete očný kontakt, s výčitkami svedomia sa im musíte ospravedlniť. A aj keby nie, môžete si byť istí, že veľká časť z nich vám tak či tak povie "thank you anyway mate, have a good day and God bless you", alebo niečo podobné, čo vám dodá ešte väčšie výčitky.

Mohla by som pokračovať, ale všetci vedieme zaneprázdnené životy, a tak vás už nechám ísť. A seba tiež. Ak sa vám článok páčil, dajte mi vedieť, a ja sa pokúsim nájsť inšpiráciu na niečo podobné. :)