About bad times and good people
22:35
Ak ste čítali moje staršie články, tak asi viete, že som sa sťahovala
do nového bývania, že som mala mať dvoch pánskych spolubývajúcich – a ako veľmi
som sa toho obávala. Nuž, ako sa ukázalo, tak celkom právom.
Bývanie bolo strašné. Špinavé a studené a otrasné.
Ak sme chceli teplú vodu, museli sme zapnúť bojler, ktorý bol mimochodom v mojej
izbe a keď ho niekto zapol, tak potom každých pätnásť minút hučal a vykríkal
a ziapal a nedal pokoj. A môj spolubývajúci sa vždy sprchoval
ráno a zabudol to zase vypnúť, tak som sa každú chvíľu budila na crnkanie
a následné hučanie bojleru, až ma to vydurilo z postele do tej zimy, len
preto, aby som ho išla vypnúť. Ak sme chceli zapnúť kúrenie, tak sa automaticky
zapla teplá voda, a teda zase ziapal bojler. Netreba sa ale obávať,
kúrenie sme nemali zapnuté takmer nikdy, takže som mala v jednom kuse
boľavé mandle a studený nos, na sebe tri svetre a deku, a aj tak
som sa triasla od zimy, keďže som mala v izbe 9°C. V kúpeľni bola hádam aj väčšia zima než vonku
– čo bolo doslova neznesiteľné hlavne vtedy, keď som sa sprchovala.
Navyše to
celé bolo dosť ďaleko od centra, a ja sa rada chodím prechádzať popri rieke a po
hlavnej ulici a v piatok na diskotéku, a veru nechce sa mi o druhej-tretej
ráno šlapať domov 50 minút.
Moji spolubývajúci, nuž... Prvé dva týždne som tam bola iba
s jedným, dajme mu krycie meno Kaleráb. Kaleráb vám bol poriadne otravný.
Zozačiatku som si myslela, ha, ako dobre, takýto veselý chalan, aspoň bude
sranda. Trošku som sa bála, lebo so mnou očividne flirtoval, ale dúfala som, že
to bolo len zo srandy. Nebolo. Keď sme sa rozprávali, v jednom kuse
narúšal moju osobnú bublinu, tak, že keby sa len trošku pohol dopredu, mohol by
ma pobozkať. Mal nevhodné poznámky, furt si ma nápadne obzeral, hrýzol si peru,
oslovoval ma "beautiful" a tak podobne – "good morning beautiful", "hello
you pretty little thing", "get your sexy ass over here", "hi cutie" gross gross
gross. Raz sme spolu išli do kina na Straight
Outta Compton, na čo ma on presvedčil a tvrdil, že sa mi to isto bude
páčiť, že je to super film a nevadí, že sa vôbec nevyznám v rap hudbe
a ani len netuším, kto je Ľadová Kocka ejkejej Ice Cube, že napriek tomu
ma to určite osloví. Neoslovilo. Ale mohlo to byť aj tým, že som sa každú
chvíľu modlila, aby Kaleráb stíchol, pretože, ako som spomínala, je to
neuveriteľne veselý chalanisko. Až príliš. Až tak, že sa smial každých 7 a pol
minúty, na všetkom, čo nebolo vtipné, ako jediný v celej sále. Polícia
bije černochov? "Damn! ...HAHAHA!!" Ľadová Kocka rozmáchal akémusi týpkovi
kanceláriu? "HAHAHAHAHAHAHA DAMN!!!!!" Niekto dostal rakovinu a zostáva mu dvadsaťštyri minút života? "HAHAHA DAMN HAHAHAHAHA!!!!!!!!!" Ľudia sa až otáčali a ja som
sa nevedela dočkať, kedy odtiaľ budem môcť vypadnúť. Posledných 15 minút po mne
veľmi dlho a veľmi očividne pokukoval, čo som si samozrejme všimla, ale
ignorovala to, lebo preboha, viem si predstaviť, čo by robil, kebyže sa k nemu
obrátim. No nie.
Takže tak. Nielen že som bola nespokojná s bývaním, cítila
som sa nepohodlne so svojím spolubývajúcim. Už v prvý deň ako som prišla
som si vravela, že by som sa mala začať vybaľovať, a to som si opakovala
každý deň, ako som sa hrabala v kufroch hľadajúc pár k ponožke, ale akosi som sa k tomu nikdy nedostala, a myslím, že zo
začiatku to bolo akési podvedomé; pretože som vedela, že tam dlho nevydržím.
Nuž a aj sa tak stalo. Našla som si nové bývanie – teda, nie ja osobne, ale
to je zase iný a ešte dlhší príbeh. Podstatné je, že mám peknú, moderne
zariadenú izbu s kúrením, čistou kuchyňou, nahovno internetom síce, ale to
som zatiaľ vedela prekusnúť, lebo sa mi tu páči. Navyše je to len 5 minút od
centra a 15-20 minút od mojej školy. Všetko mám blízko a všade môžem
chodiť pešo.
Keďže som sa ale sťahovala, musela som zaplatiť depozit a to
ma hodilo na samotné finančné dno, a o tom sa vlastne chcela písať,
len som sa k tomu očividne musela dostať cez najdlhší úvod na svete.
Takže, áno. Nebola som na tom najlepšie z finančnej stránky,
stresovala som, ako naškrabem peniaze na podnájom, lebo som vedela, že keď
zaplatím za jeden týždeň, to, čo mi ostane, nevystačí na ďalší, a navyše si
budem musieť kúpiť jedlo a rodičia mi pošlú mesačné vreckové až na
začiatku ďalšieho mesiaca a čo len preboha budem robiť. V podstate som
bola v neprestajnom strese celé tri dni, premýšľajúc, ako to všetko spravím, stále prerátavala koľko môžem za deň utratiť,
snažila sa stravovať čo najmenej a čo najlacnejšie, a dúfala, že sa
to nejako vyrieši, pretože veci sa predsa vždy nejako vyriešia – to bola taká
moja malá nádej. Myšlienka na to, že predsa vždy, keď sú veci najhoršie, tak sa
zakaždým niečo stane.
A mala som pravdu, stalo sa.
Presťahovala som sa do nového bývania v štvrtok, s tým,
že som bola s landlady dohodnutá, že jej zaplatím za tie štyri dni do
pondelka, a potom začnem platiť každý pondelok za plný týždeň. Ona mi však
zmluvu napísala od ďalšieho pondelka a povedala, že ak chcem, môžem sa
nasťahovať už dnes a zostať tam zadarmo, keďže chalan, ktorý v izbe býval
predo mnou a vysťahoval sa v ten deň ráno, zaplatil za celý týždeň a teda
je izba zaplatená a voľná.
Tým pádom mi ostali peniaze na podnájom na ďalší týždeň a niečo málo
extra na jedlo. Veci sa síce vyjasnili, ale stále som nebola na tom extra dobre.
A tak som sa rozprávala s Edenom, čo je môj bývalý
šéf z kaviarne, s ktorým sme ostali dosť dobrí kamaráti a s ktorým
sa veľmi radi vzájomne sťažujeme na to, ako nemáme peniaze, ako občas neznášame
život, vymieňame si zážitky a tak podobne. Takže Eden vedel, že prechádzam
ťažkými časmi, a tak mi začal pomáhať. Zozačiatku celkom nenápadne.
Mala som uňho v obchode odložené veci počas leta, a ako
som si po nich prišla, nabalil mi taštičku plnú koláčikov a obložených bagiet a žemieľ, ktoré "už
aj tak bude musieť vyhodiť".
O pár dní sme sa dohodli, že pôjdeme na pivo, a keď
som za ním prišla pred zatváračkou do kaviarne, spravil mi fajné panini a kávu. A ako som
šla domov, doslova mi nanútil 15 libier na taxík, hoci som mu tisíc krát
opakovala, že pôjdem pešo, že mi to nevadí, a on mi tisíc a jeden krát
zopakoval, že nepôjdem preboha hodinu a pol domov pešo, že sa urazí, ak si
od neho tie peniaze nevezmem a omg.
Potom som si prišla po druhú krabicu s
vecami, a vtedy mal "nový prístroj na panini a chcel ho vyskúšať, tak
nech si spravím, čo chcem". Vtedy mal plno zákazníkov, tak reku že sa zdržím a trochu
mu pomôžem – dve hodiny som mu pomáhala roznášať jedlo a upratovať a umývať
riad a vyzametať obchod a tak, načo mi chcel nanútiť peniaze za
výpomoc, čo som odmietla, lebo mi už bolo blbo z toho, ako sa o mňa pekne
staral a najmenej, čo mu za to môžem dať, je aspoň nejaká tá pomocná ruka.
V ten deň šiel ku mne do nového bytu, lebo ako som
spomínala, bývam v centre, a on mal ísť večer s kamarátmi von a nechcelo
sa mu ísť domov a potom zase do centra, tak mu vravím, že môže tie dve
hodiny posedieť u mňa. Tak teda prišiel ku mne, vyobzeral si izbu, a pýta
sa ma, ako platím za elektrinu. Ukázala som na malý prístroj na stene, do
ktorého treba hádzať pound coins, ktoré mi platia za elektrinu a vravím mu, že
jedna minca mi vydrží cca na týždeň. Eden si z vrecka vytiahol drobné a vraví: "Tu máš darček odo mňa, štyri týždne elektriny." A položil štyri mince na prístroj.
V ten večer som mala ísť na párty, a ako som mu
povedala, že som plánovala doniesť nejakú pizzu, začal sa smiať. "A čím chceš
zaplatiť tú pizzu? Gombíkmi a žetónmi?"
"No peniazmi.""Yeah? How many pizzas were you planning to buy?"
"Neviem... Jednu, dve?"
"To si chcela prísť na párty s jednou pizzou? Hey guys, don’t eat for a month, I am bringing one pizza! I HAVE ONE POUND AND I AM NOT AFRAID TO SPEND IT!"
Na druhý deň ma zavolal k sebe domov, že má kocovinu a nechce
byť sám, že spolu môžeme pozerať telku a objednať si takeaway a nudiť sa.
Tak som prišla k nemu, spolu sme polihovali, pozerali stupídne reality TV, on nám objednal čínu, čo
bola naozaj kopa jedla a nechcel odo mňa ani cent.
Dnes mi vo svojej kaviarni nahrabal nejaké hrnce a panvice
a poháre do mojej poloprázdnej kuchyne, takže si nemusím tieto veci kupovať.
Naozaj sa o mňa pekne stará a ja sa neviem dočkať, kedy
mu to budem môcť všetko splatiť. Nikdy som nezažila človeka, ktorý by mi takto
nezištne pomáhal, a musela som sa o túto skúsenosť s vami podeliť, lebo
ani netušíte, aká som z toho neskutočne emotívna a dojatá.
Takže ponaučenie dňa je asi takéto: dobrí ľudia stále
existujú a nehanbite sa prijať pomoc, keď vám ju núkajú.
A ešte taká poznámočka na okraj: Podľa mňa je celkom vtipné a poriadne obrovská náhoda, že keď som hľadala úvodný obrázok k tomuto článku, dala som si do googlu iba slová "street" a "people" a práve tento obrázok, ktorý som použila do článku, bol hneď v treťom rade a najviac ma zaujal, lebo sa mi tam páčil ten pohyb ľudí. Tak som si ho otvorila, že si ho uložím, a ako si ho tak prezerám, uvedomila som si, že to je predsa hlavná ulica v Glasgowe. V Glasgowe, o ktorom som písala celý tento článok. Proste.. koľko náhody, nie?! Aspoň sedem náhod podľa mňa.
Mitchie
12 comments
Uf, to tvoje prvé bývanie ti naozaj nezávidím. Aký som šťastný človek, že si ešte užívam posledný rok na strednej (aj keď je to extrémne mučenie a zlo)! Takého chlapa by som poslala kade-ľahšie a jasne mu naznačila, že u mňa šancu jednoducho nemá, nech sa s tým zmieri a dovidenia. Ale aspoň za sebou máš dobrodružstvo, na ktoré budeš o pár rokov najskôr spomínať so smiechom v štýle: "Bože, ako hrozne som sa tam cítila." Ten boiler musel byť tiež strašný a zima... brrr, stačí mi, keď raz za čas prídem do domu starých rodičov a býva tam zima ešte väčšia než vonku. :D
OdpovedaťOdstrániťAle potom sa ti pošťastilo a zas na druhú stranu celkom závidím takého človeka, akým je Eden. Je super vedieť, že ktosi taký sa na svete ešte nachádza a nemá žiadne postranné úmysly, len chce proste pomôcť. :)
Btw. ten Kaleráb ma zabil. :D :D :D
Charlotte.
ja som bohužiaľ človek nekonfliktný a ku všetkým chcem byť milá a teda som nebola schopná poslať ho kade ľahšie. ale držala som si veľmi očividný odstup, a keď si ma k sebe pritiahol, tak som sa okamžite odtiahla a povedala, že nie, prestaň. ale to bolo asi tak všetko :D
Odstrániťa myslím že na to nebudem veľmi spomínať so smiechom ale s pocitom znechutenia :DD
áno, Eden je nádherná bytosť :DD
ďakujem za komentár :) -M.
No, som rada, že sa ti tvoje problémy s bývaním a spolubývajúcim vyriešili :D Eden má očividne mať prečo to meno :D Je super, že si našla niekoho takého, kto pomôže ľuďom v núdzi lol :DD
OdpovedaťOdstrániťďakujem, aj ja som rada :D :)) -M.
OdstrániťNo, keď sa budeme zase v škole sťažovať, že máme zimu, tak si spomeniem na tvojich deväť stupňov a milý bojler :D
OdpovedaťOdstrániťOkej, keby bol Kaleráb fakt fešák a volal by ma beautiful, tak by som sa nesťažovala :D Ale tak kto vie, ako Kaleráb vyzerá :D
Omg, keby som bola i ja na Ľadovej Kocke, tak by som sa smiala tiež, ale iba preto, že meno Ľadová Kocka je strašne vtipné :D :D
A všetko zlé je na niečo dobré. Keby si nenatrafila na Kalerába a super bojler, nikdy by si nemala svoju pekne zariadenú izbu :)
Aw, Ened je zlatíčko ♥ Lebo je fakt strašne úžasné mať niekoho takého okolo seba, a hlavne presne v takej situácii, lebo ugh, je strašne super vidieť, že i v dnešnom svete, kde sú mnohí neskutočne sebeckí, SÚ ľudia, ktorí sú viac než len ochotní pomôcť a nechcú za to nič a presne toto sú ľudia, ktorých sa máme v živote držať a omg, som strašne strašne rada, že máš pri sebe Edena, lebo keď si tak viac-menej sama v Glasgowe a nie je tam nejaká tvoja babka alebo teta či iná príbuzná, ktorá by ti nejaké to euro/libru podstrčila, ale máš okolo seba ľudí, ktorých máš síce rada a vieš, že oni by ti i pomohli, ale omg, niekedy je fakt trápne pýtať si od niekoho i drobné na keks či minerálku, lebo to už fakt priznáš všetkým, že si na dne, ale uh, Eden je such a sweetheart a chcem jeho adresu, nech mu pošlem pohľadnicu a nejaké fajné koláče alebo čo, že sa o teba tak krásne stará ♥
beelievin.blogspot.com
:D vždy to niekto má horšie ako ty, ale to neznamená, že to nemáš zlé, tak sa kľudne sťažuj ďalej, že máte zimu! :D mlčaním nič nezmeníte!! :D
OdstrániťKaleráb nebol veľmi fešák veru, a neviem, či by to pomohlo, pre mňa bolo celkovo jeho správanie dosť odpudzujúce. proste nie, ďakujem. :D
a áno veru, tie babky zvyknú dosť vypomôcť vo finančných záležitostiach že?! :D Eden je taká moja škótska babka očividne :DD haha radšej tie koláče pošli mne, nech mám čo jesť ;D
-M.
lol a ja už som čakala nejaký seksík na konci, ale však potom že to je dagmar, to by nespravila ani za tie štyri pizze, moje dievčatko. :*
OdpovedaťOdstrániťdobre si ma vychovala manka :DD -M.
OdpovedaťOdstrániťByt ti teda nezávidím, ani Kalerába teda :D
OdpovedaťOdstrániťNeznášam také typy ako on :D Gosh, nenarúšajme si osobné bulbiny ľudia :D
Idem sa ale vyjadriť k tomu dôležitému, k Edenovi :)
Podľa toho, čo o ňom píšeš tak to musí byť fakt výnimočný človek. Fakt ti pomohol, aj keď si ho o to neprosila :) Má u nás všetkých plusové body za to, že nehladuješ :)
Niekedy mám pocit, že takýto ľudia fakt môžu žiť iba niekde v Británií, lebo u nás čosi také zažiť, nehrozí ani náhodou :) Inak to jeho doťahovanie o tej párty ma fakt pobavilo :D
BTW, keď budeš hladovať ozvi sa, pošlem ti koláče :P
http://willieho-skaza.blog.cz/
:))) Eden je najvacsie zlatko na svete veru.
OdstrániťA urcite sa taki ludia najdu aj na slovensku predsa, vsade sa niekto taky najde, verim tomu :)) a na kolace uz cakam ;D
-M.
Ja nenormálne črada čítam takéto články, kde vlastne vidím že sú ľudia strašne milý, ochotný a nápomocný, ktorý ti podajú tú pomocnú ruku. Vždy mi to pripomenie, že aj ja chcem byť taká atíto ľudia mi dávajú nádej v krajšie zajtrajšky, a všeobecne možno v lepšiu budúcnosť v tom zmysle že ked si ľudia vstupia do svedomia a budú sa viac usmievať a viac dávať ako brať, svet bude fakt nakoniec krajším miestom.
OdpovedaťOdstrániťBeriem to tak, že veci sa teda u teba ako tak ustálili, som rada, lebo žiť v takých podmienkach a vôbec riešiť také veci je fakt veľmi ťažké na psychiku, tak snáď bude už len lepšie. A keby ajbolo ťažko, máš pri sebe veľmi nápomocného človeka. Už len zt ej ľudskej stránky je to človek, ktorý aj keby len psychickú podporu dodal tak je to viac ako dosť.
A samozrejme verím tomu, že sa už s ničím takým nebudešmusiať vysporiadavať :).
dlhsie rozmyslam nad otazkou, ci su ludia vo svojej podstate dobri alebo zli :D a po kazdej skusenosti dojdem k inemu zaveru, ale tato skusenost s Edenom ma presvedcila ze nech je ako chce, vzdy sa najdu ti dobri :)
Odstrániťdakujem za komentar a dufam ze ti ta tvoja sebarealizacia vyjde! :)
-M.