Goodbye Slovakia

Už na mňa dolieha stres. Už od pondelka, kedy som ešte nemala ani nič vybavené, ani nakúpené, ani starý kufor s odídenými koliečkami vymenený za nový, ani veci vypraté, a celý deň som trávila v otravnej práci, aj keď som myšlienkami bola celkom inde, a tak som len neprítomne stála vzadu predajne tváriac sa, že dávam pozor, aj keď v skutočnosti som si v mysli písala zoznam položiek, ktoré mi treba nahádzať do ešte stále nekúpeného kufra. A keď už sme pri tom, kúpiť kufor.

Dnes je streda, zajtra odchádzam, miesto kufra mám cestovnú tašku a na stole nachystané toaletné potreby, ale to je asi tak všetko. A strašne sa mi nechce. Neznášam balenie. Neznášam cestovanie. Teda, milujem cestovanie, ale len ak je také flegmatické - čo toto rozhodne nie je.

Zajtra odchádzam do Bratislavy, kde sa stretávame s Alex a v piatok ráno odlietame do Londýna. Touto cestou som sa vlastne chcela len pochvastať, že yay, ideme s Alex na víkend do Londýna a vy s tým nič nezmôžete, hahaha! Určite vám odtiaľ (potiaľ, hahaha, dnes srším humorom) napíšeme, ako sa máme, alebo teda ako sme sa mali, z mojej strany určite nostalgicky, lebo len čo v Londýne nasadnem na autobus, začína mi opäť ten skutočný život dospelého strateného študenta. A toho se ona nejvíc bojí.

Musím si pozháňať milión kníh do školy, a nájsť si prácu, a vyriešiť si rozvrh, keďže momentálne tam mám navolenú video produkciu, ktorú som najviac na svete chcela, a bohužiaľ je v ten istý čas, ako mám prednášky z angličtiny, a fňučQy. A tiež si musím nájsť nových kamarátov, keďže tá moja banda sladkých rebelov (neviem, nepýtajte sa) mi odišla nazad do svojich rodných zemí amerických. Takže rátam s osamoteným semestrom stráveným nad mnohými venti, sugar-free, non-fat, skinny mocha latte macchiato, double shot, no foam and light whip, pričom budem písať nový príbeh na svojom päťdesiatkilovom notebooku, alebo čítať knihu do školy, alebo sa aspoň tváriť, že ju čítam, a vnútorne plakať nad svojím osamelým životom.


Nuž, uvidíme, ako to bude. Je to taký menší začiatok. V pondelok sa sťahujem do nového bytu, moji spolubývajúci sú obaja mužského pohlavia, tak sa modlite so mnou, aby boli čistotní aspoň tak ako ja (teda trošku). A aby to neboli nejakí podobní Tony-ovia, ako ten jeden skutočný Tony, preboha.