How to: write your final thesis

Mnohí z vás (aj my) už určite museli písať nejakú prácu do školy. Seminárku, esej, sloh, referát, bakalárku, diplomovku, dizertačku... Okej, to posledné je viac-menej vtip, ale ak píšete dizertačku, good for you! Každopádne sme sa rozhodli, že vám prinesieme praktický návod, ako takúto prácu do školy napísať, pretože je to veľmi náročná úloha, takže nám určite za naše rady budete vďační a vďaka nim sa vám podarí prácu úspešne napísať a odovzdať. Vychádzame pritom samozrejme z našich vlastných skúseností, všetko je 100% overené a odskúšané.

1. Všetci dobre vieme, že pred tým, než začnete písať hocijakú dôležitú prácu, musíte dostatok času venovať nepísaniu práce. Respektíve stráviť niekoľko dní/týždňov tým, že sa budete sťažovať na to, že musíte písať, a v skutočnosti len pozerať seriály s výčitkami svedomia. Samozrejme sa nezabudnite presviedčať, že máte predsa stále kopu času.

2. Ak sa už nejaký čas chystáte napríklad založiť si tumblr či instagram, stiahnuť si do mobilu snapchat, whatsapp alebo iné odnože sociálnych sietí, teraz je na to správny čas. Neuponáhľajte to, poriadne popremýšľajte nad svojím užívateľským menom, vyplňte si profil, pridajte si ľudí, sledujte ich fotky a nejaké im v pravidelných intervaloch posielajte späť. Nezabudnite na fotky kopy papierov a kníh so šálkami kávy, slúchadlami, prípadne nejakými kaktusmi v črepníku, aby to bolo dostatočne estetické. Pokojne strávte aranžovaním vášho pracovného stola aj polhodinu, veď za tie lajky to stojí a nezabúdajte na hashtagy! #stuDYING #studentlife #school #deskaesthetics #muchtumblr #veryinstagram

3. Keď už slípnite po sociálnych sieťach, nezabudnite si popozerať aj fejsbukové profily svojich spolužiačok z tretej triedy, ktoré ste nevideli 14 rokov, len aby ste vedeli, ktorá z nich má koľko detí. Jeden z týchto profilov vám určite vnukne nejaký nápad, ako naložiť so svojím voľným časom, ako napríklad začať behať, alebo vyrábať DIY črepníky či záložky. Ako svedomitý študent sa ale zaprisaháte, že to budete robiť až po tom, ako dokončíte svoju prácu, no už je neskoro, keďže si uvedomíte, že ste doteraz so svojím životom nerobili nič dôležité a pravdepodobne len prokrastinujete celých tých 20 rokov, odkedy ste sa narodili, a aký je vlastne zmysel vášho života, kto ste, odkiaľ kráčate, a kam smerujú vaše kroky, a ako vznikol vesmír, a ako zanikne, a je naozaj nekonečný? A bum, špirála existenčných otázok, ktoré vám celkom zaplavia mozog, takže sa nemôžete sústrediť na písanie. Čo už. Zapnite si teda zase fejsbuk, veď na to, aby ste brúzdali najnovšími príspevkami, nepotrebujete premýšľať.

4. Ešte jeden bod venovaný facebooku - nezabudnite si založiť skupinovú konverzáciu s vašimi spolužiakmi, resp. spolutrpiteľmi. Takto si môžete virtuálne plakať vzájomne na pleci, sťažovať sa, že nič nerobíte, že sa vám nechce, že to nezvládnete, že si želáte, aby už bol koniec a vy ste konečne mohli mať voľno, panikárte, koľko málo času vám zostáva... Pomedzi to si vymieňajte trailery na nové filmy a seriály, posielajte si vtipné gify, odkazy na profily fešných chlapcov (alebo dievčat) alebo čokoľvek iné. Tento krok určite nevynechajte, budete sa cítiť oveľa lepšie, keď budete vedieť, že v pazúroch prokrastinácie nie ste sami, ale niekto je v rovnakej situácii ako vy. (Pokiaľ vám spolužiaci neklamú a netvrdia, že sa nič neučili a nič nerobili a potom dostanú áčko. Awks.)

5. Ako to už býva zvykom, keď všetci vaši leniví kamaráti povedia, že ešte nezačali, a že sú uprostred svojho Supernatural maratónu, a vám odľahne a chystáte sa taktiež si zapnúť ďalšiu časť The Originals, zrazu sa v konverzácii ozve ktosi, kto doteraz mlčal, že "ja už mám 872812 strán" a vo vás začnú kričať poplašné alarmy. 872812 strán, a vy nemáte ešte ani úvod?! Výčitky svedomia vás konečne dokopú otvoriť si nový textový dokument, popraskať si hánky a rozprestrieť prsty po klávesnici. Po troch minútach premýšľania, čím začať, vás s najväčšou pravdepodobnosťou však prejde trpezlivosť a pôjdete si do kuchyne spraviť nejaký šmak.

6. Pri jedení sa samozrejme neoplatí začínať písať. Jesť treba v pokoji. Prečo si teda k nemu nepustiť novú časť Good Mythical Morning na Youtube? Veď má len 12 minút. Nevideli ste ani včerajšiu? Nevadí, tá má len 10, to stíhate! Po jedle nezabudnite umyť riad. Prípadne umyte celú kuchyňu. Možno aj kúpeľňu. A pozametajte tie chuchvalce prachu, čo sa vám povaľujú na chodbe. A povysávajte tie vlasy, ktoré máte po celom koberci. A čo ten prach na okennej parapete? Preč s ním! Až teraz máte konečne prostredie, v ktorom môžete pracovať.

7. Už sa nie je na čo vyhovoriť, a je hádam najvyšší čas začať naozaj písať. Po dlhom dlhom dllllhom premýšľaní sa vám pomaly začnú prsty hýbať a stláčať písmenká, vy budete čítať a porovnávať štyri zdroje naraz a parafrázovať každú druhú vetu, až kým sa nedopracujete k decentnému odseku, ktorý uspokojí vaše očakávania.

8. Konečne ste sa rozbehli. Odhodlanie z vás priam srší a vy ako blázon preklikávate medzi miliónom okien vášho prehliadača, ktoré máte pootvárané. Jeden pohľad na hodiny vám prezradí, že je už pravdepodobne neskorá nočná hodina, no vy neprestávate. Dnes napíšete aspoň 10 strán! Okej, 7. Okej, 4. Ale nie menej! Spať pôjdete, až keď ich napíšete. V hlave už plánujete, ako na druhý deň vstanete skôr a napíšete niekoľko ďalších strán ešte pred raňajkami, hoci dobre viete, že sa to nestane.

9. Váš život sa začína točiť okolo práce. Vaša osobná identita je zredukovaná na nič viac, len vedomosti, ktoré ste nadobudli čítaním akademických žurnálov, kritík a rozborov. Zbežný pohľad na hodiny vám vraví, že je niekoľko hodín po obede. Jedli ste vlastne niečo? Ktovie. Podľa prázdneho pocitu v žalúdku asi nie, ale kto má čas robiť si niečo na jedenie? Fejsbuk, ktorý vás doteraz rozptyľoval v pozadí, bol rázne vypnutý a vás nezaujíma nikto a nič, iba potrebný materiál. Word je váš jediný priateľ. Esej je vaša nová realita.

10. V prípade, že vaša práca má nejakého školiteľa/konzultanta/vedúceho/človeka, ktorý ju musí schváliť, tak si po tisíc prečítaniach a kontrolách s F7 poviete, že mu/jej pošlete, čo ste zatiaľ napísali. Keď vám ani po troch dňoch neprichádza žiadna odpoveď, vaše zúfalstvo sa prehlbuje. Nebudete však len tak nečinne sedieť a tak, hoci plní pochybností a obáv, pokračujete v rozpísanej práci. Na ďalší deň vám v schránke bliká nový mail. Vystrašene ho otvoríte a vypadnú vám oči aj sánka, keď uvidíte v prílohe svoju prácu s asi tisíc komentármi typu "používate zdroj, ktorý verejnosť odsúdila", "toto je irelevantná informácia", "parafrázujte to presnejšie" a "veľa gramatických chýb". A to najlepšie na záver - "prerobte to".

11. Zbavíte sa teda všetkého nepotrebného a prepíšete, čo sa vášmu konzultantovi nepáči. Skontrolujete si počet slov/strán, a zistíte, že síce ste predtým boli už za polovicou, zrazu ste opäť v prvej tretine. Brainstorming, o čom písať ďalej, vás dovedie do slepej ulice a vy ste bez nápadov, a teda miesto možného ďalšieho postupu, premýšľate nad tým, ako by ste zväčšili objem toho, čo už máte. Všetky "pretože" prepíšete na "z toho dôvodu, že", miesto "alebo" skúsite "a teda aj", a namiesto "keďže" dáte "napriek tomu, že". Hneď sa zdá, že je vaša esej bohatšia.

12. Po niekoľkých záchvatoch hnevu, keď vám počas písania spadne word a vy ste si dokument neuložili, po mnohých kávach či energetických nápojoch, po milión rokoch prácu dopíšete. Ak máte na to čas, dáte ju niekomu prečítať, napríklad spolubývajucej, mame, tete, susedovi, to je jedno. Opravíte zopár posledných chýb. Rýchlo ešte raz prebehnete text. Napíšete na facebooku nejakému spolužiakovi, ktorý je práve online a uistíte sa, že termín odovzdania bol dodnes. Dodnes znamená dodnes do polnoci, samozrejme. Hodiny ukazujú 23:48 a vy sa spokojne usmejete, keď prácu odošlete a ešte sa tešíte, že máte dobrých desať minút k dobru.

13. Konečne máte čas, môžete opäť žiť svoj život a začať robiť tie DIY črepníky a chodiť behávať, ako ste sa zaprisahávali. Samozrejme, k ničomu z toho sa nedostanete, lebo iné veci sú vám prednejšie.

Tak teda veselé písanie, kamoši, a nech ste čím skôr na 13tom bode.