My first time working behind a bar

16:51

Tí z vás, ktorí sa so mnou kamošia na Fejsbuku, si možno všimli, že len nedávno som začala pracovať v koncertovej aréne Hydro v Glasgowe. Moje šichty fungujú asi tak, že nám každý týždeň rozpošlú harmonogram, kedy potrebujú ľudí, my im napíšeme, kedy môžeme pracovať, a oni nás kamsi zaradia. Z čoho vyplýva, že na každej šichte som kdesi inde – doteraz som však vždy robila hlavne s jedlom, až včera ma prvý raz dali do baru. A to vám poviem, toto bol zážitok, ktorý predčil všetky ostatné.

Po prvé by ste mali vedieť, že doteraz boli v Hydre majstrovstvá v gymnastike, takže všetci naši zákazníci boli ľúbezné zlatunké rodinky s deťmi. Včera tam mali koncert U2, takže drvivá väčšina našich zákazníkov boli už podnapití chlapi päťdesiatnici. Kde-tu sa mi popred kasu mihol aj nejaký ten mlaďas so sexy akcentom, ale tých bolo dokopy asi... dvaja. Lol.

Každopádne, poďme pekne poporiadku.

Za mnou osemstopäťdesiatsedemtisíc alkoholov, štyristodvanásť vecí, s ktorými ich môžete mixovať, a osemdesiatsedem ďalších hovadín. Štyri rôzne typy plastových pohárov a každý jeden drink musíme vyliať z fľašky do určitého typu pohára. Na tento pohár treba dať aj veko. Na tento nie, a na tamten zase áno.

Pred otvorením som mierne stresovala, lebo som si bola istá, že prvú pol hodinu budem len zmätene pobehovať a hľadať, čo mám spraviť, kde to mám spraviť a ako to mám spraviť, a či na to čo som spravila treba dať aj veko, a či to naliať doplna alebo len do polovice a tak ďalej a tak ďalej. Totiž, nielen že som nikdy v bare nepracovala, navyše nie som nejaký alkoholik (napriek populárnej mienke všakže ahahaha), takže som si ani nebola istá, čo je čo.

Teda, áno, na fľaškách to je vždy napísané. Viem rozoznať kapitána od Ginu. Keď však ktosi prišiel s tým, že si dá Strongbow, ale rád by to s blackcurrant príchuťou a ku tomu dvojitý diétny gin and tonic, tak som len kukala, že pardon, whatchu mean fam. Máme čapovaný Strongbow. To je šecko. Jaký blackcurrant tu po mne chceš. A diétny gin and tonic? Ta co si še, to ja neznam. (Naozaj netuším prečo som prešla do východňarčiny.) Našťastie sa ale šicko sa vyriešilo, blackcurrant bolo dajaké sladidlo čo som našla v skrinke, a diétny gin and tonic som povedala, že nemáme. Doteraz neviem, či máme. Doteraz neviem, čo to vlastne znamená... hoci sa mi to pokúšal vysvetliť. Soz m8 I not inglish. I from Slovakia, I no understawn.

Našťastie som ale za zadkom mala jedného týpka ejkejej Pítra, ktorý tam bol navyše, takže nebol za kasou a len nám pomáhal robiť drinky, a keďže na mojej kase bolo najviac ľudí, pomáhal hlavne mne, a keď som bola zmätená, len som sa k nemu otočila prosiac ho o preklad, a veľmi ochotne mi pomohol a potľapkal ma po chrbte, že das okay pal, doncha worry my wee friend, čo bolo v podstate veľmi zlaté, lebo som to občas naozaj aj potrebovala. A iní boli zase veľmi milí ohľadom svojich nezvyčajných požiadavok, jeden týpek sa smial, keď som z neho bola zmätená a sa ma pýta: "Is that quite new for you?"

"Yeah, well, I am foreign."

"How foreign?"

"Slovakia."

"Well I’m foreign too. I’m from England."

"That doesn’t count!" A tak sme še šebe ponaťahovali a pobavili a šicko mi vysvetlil jak má byc. Možno to naozaj bolo tým, že som foreign, že boli takíto miľuňkí ku mne a nikto si nepovedal že džizas, jak túto ženskú mohli postaviť za bar. Teda, možno si to niektorí povedali. Ale nikto z nich mi to nedal najavo. Jediní hnusní zákazníci za celú noc boli len dve opité blondíny, ktoré boli fakt že protivné a drzé, a vďakabohu sa ku mne vtedy postavil Pítr a celé ich odbavil za mňa.

Uprostred noci a uprostred koncertu U2 zrazu nastal rozruch v okolí našich stánkov a barov. Väčšina fanúšikov bola vnútri a jedlo a nápoje si vtedy kupovalo dokopy možno tak 30 ľudí, takže som si ten rozruch najprv ani nevšimla, ale keď nakoniec dvihnem hlavu, zrazu vidím, ako celá kapela U2 prechádza okolo nás, len tak akoby sa nič nedialo, nie, vôbec nemáme práve koncert, však čo, pozrieme sa čo tu máme za menu. Vtipálci.

Ale späť k baru. Opití chlapi občas flirtovali. Iní so mnou vtipkovali. Jeden päťdesiatnik prišiel ku mne, vypýtal si dve pivá a ja som ich šla naťukať do kasy, keď mi padol celý systém a poprosila som kolegu Kennyho (THEY KILLED KENNY! YOU BASTARDS!) po mojej pravici, aby vzal pánovu objednávku. A pán mu zaplatil 20tkou, a vraví, že nech mu nevydáva, ale že nech si to sprepitné ani nenecháva, že to nie je preňho, ale pre tú bejb ejkejej pre mňa trolololo. (Bohužiaľ som si toto štedré sprepitné nemohla celé nechať sama, keďže si ich všetci delíme, fňučQy.)

Úprimne, hoci som z toho mala zozačiatku bobky, veľmi rýchlo som si to obľúbila. Síce som sa za tých 5 hodín nezastavila ani len na minútu, bolo to fakt čosi. Srandy kopec a zábavy ešte viac.

Na záver večera, keď sme rátali kasy, vyhrala som našu malú súťaž o to, kto bude mať najviac peňazí, s najväčším prehľadom na svete. Moja kasa za ten večer nazbierala – nejaké odhady? Prijímam stávky. Nože si tipnite. Koncert U2. Koľko by ste povedali, že za 5 hodín, čo sme mali otvorené, sa nakopilo v jednej kase peňazí? Máte premyslené? Tak nuže poďme zistiť ako blízko či ďaleko je váš odhad.

Prosím pekne, 1,980 libier. Rukami mi prešlo preboha dvetisíc libier panebože čosi. Mala som len vytiahnuť toten šuflík s penezmi, rozutekať sa kade-ľahšie a presťahovať sa do Mexika. A kúpiť si manžela. Preboha, za toten penes by som si mohla kúpiť celého Liama Payna aj s rodinou.

Čerešnička na záver noci, keď som sa prezliekala v dámskych šatniach, dala som sa do reči s dvoma slečnami tam. Len taký casual small talk, kde ste dnes robili, aké to bolo, počúvajte čo sa mi stalo, a tak ďalej a tak ďalej. Po desiatich minútach sa pýtam blondíny vedľa seba, oh by the way, where u from fam? Ona na to, "Slovakia." A ja som sa len začala smiať že trolololo však ja tiež. Koľká náhoda, no ne.

Tak ja len tak, že mám za sebou pilný večer, je mi hej, a keď sme si nakoniec celé sprepitné podelili, tak mám len dve libry. Hajzlové.

Tschüss!

Mitchie

10 comments

Alex a Mitchie9. novembra 2015 o 19:08
Tschüss*
Ale nie, džouks. Teda nie džouks, naozaj sú tam dve eská, ale nechcem vypichovať tvoje chyby, lebo to ja predsa nerobím. Nikdy. Nikdy v živote. Nikdy. NIKDY. No ale k veci, že som sa veru zasmiala na tvojom článočku bro, celkom si aj vtipná, počúvaj!
Ale nespomenula si Fifty Centa, moja predpoveď sa nenaplnila? Škoda :D
S láskou AleXXX
OdpovedaťOdstrániť
Odpovede
Anna Catchy16. novembra 2015 o 16:00
Hláška ze SP mě rozesmála :D
Minulé léto jsem taky pracovala na baru :)
OdpovedaťOdstrániť
Odpovede
Unknown17. novembra 2015 o 12:19
Asi by som na bare pracovať nemohla, som tak strašne hanblivá, že radšej budem doma trpieť chorá ako ísť bez mamičky do doktora. A áno, aj ja som už skoro dospelá. Ja za to nemôžem. :D Preto som ešte nemala žiadnu brigádu pretože sa mi hnusí to množstvo ľudí, navyše ešte keď to má byť v našom meste kde každý každého pozná. Jediné, čo by bola výnimka by bolo asi kníhkupectvo alebo antikvariát, ale toľko šťastia mať asi nebudem. :D
Každopádne je super, že si sa zabavila. Takáto skúsenosť sa najskôr zíde a je milé, že sa k tebe nesprávali zákazníci ako hajzli. To by si tu na Slovensku najskôr nezažila. :D A aj dve libry sú aspoň čosi, aj keď si veľa nekúpiš za takú sumičku, no. :D Mám rada takéto vaše príbehy z reálneho života, vždy sa dobre zabavím. A tá východniarčina, som východniar a aspoň podľa nášho Zemplínskeho nárečia tam máš chybičky. O:) Ja viem, viem, no one cares. :D
Charlotte.
OdpovedaťOdstrániť
Odpovede
Janelle17. novembra 2015 o 19:45
Mitchie,
ty si ako žiješ?!
Ale máš môj obdiv, normálne, ja by som bola asi mega scared kebyže mám robiť takto medzi ľuďmi a ešte v cudzine :D
OdpovedaťOdstrániť
Odpovede