Dnes som nemala veľmi čo na práci a už včerajšok som zabila nič nerobením, tak som sa vybrala do nemenovaného supermarketu (not a sponsor) (Alex joke) a nakúpila si ingrediencie na čokoládové muffiny, keďže mi na ne spravila chuť Bee svojím článkom. Je to jeden z tých jednoduchších receptov a príprava netrvá dlho, takže ak máte chuť napiecť si niečo fajné a čokoládové, môžete skúsiť nasledovný recept. A samozrejme mi potom nezabudnite dať vedieť, ako vám chutili!

Budete potrebovať

Príprava

Postup

Kto ma pozná tak vie, že romantické komédie sú cestou k môjmu srdcu. Keď mám "náladu na film", tak 80% z toho je tá nálada na niečo, čo mi na chvíľu zlomí srdce, dostanem zo seba pár sĺz, a potom ma opäť zahojí záver filmu. Prípadne nezahojí. Prípadne mi ten záver nasype ešte tri kilá soli do čerstvých rán. A viete čo? Moje masochistické, sebadeštruktívne ja má takéto filmy najradšej. Možno by som mala začať vyhľadávať pomoc v podobe terapií.

V každom prípade, ak podobne ako ja patríte medzi ľudí, ktorí milujú romantické komédie, alebo jednoducho len romantické filmy, prišli ste na správne miesto. Aby sme vyložili všetky karty na stôl, pôvodne som mala vybratých 20 filmov, ale tak si vravím, to by bol ten zoznam asi až príliš dlhý a nikomu by sa nechcelo cezeň celý prejsť. Tak som sa snažila vybrať iba desať, čo bola neľahká úloha, v dôsledku ktorej som musela odstrániť niektoré z tých známejších, takže názvy ako The Notebook alebo Bridget Jones's Diary tu bohužiaľ nenájdete - aj keď to neznamená, že sa mi tie filmy nepáčili, jednoducho som sa snažila hlavne zviditeľniť tie filmy, ktoré by mohli byť menej známe.




Pri tomto filme si možno poviete "Mitchie, to vážne?" a odpoveď je "áno, to vážne". Niekedy nezaškodí ujsť trochu realite, a to napríklad aj vo forme scenára, kde mladý a atraktívny gentleman omylom cestuje v čase z roku 1876 do New Yorku v dvadsiatom prvom storočí. Neviem, či to znie ako niečo, čo by vás bavilo, ale pokiaľ ste fanúšikmi romantických komédií, rozhodne dajte tomuto kúsku šancu. Osobne som sa veľmi pobavila, a Hugh Jackman ako gavalier vo fraku je určite niečo, čo môže každá mentálne zdravá žena! ;)

Okej, kto z vás bol zaľúbený do celebrity? Povedzme, čisto hypoteticky, že tá celebrita je Harry Styles. Kto z vás si tisíckrát predstavoval, ako sa s Harrym stretne, a čojaviem, celkom ho okúzli, a Harry sa zaľúbi a vzbĺkne z toho láska a vzťah, ktorý musí byť utajovaný kvôli jeho kariére, ale o to viac romantický a vášnivý? Vymeňte Harryho za Juliu Roberts, seba si predstavte ako Hugha Granta, a máte Notting Hill. A ak vás toto nepresvedčilo, tak záruka kvalitného britského humoru by to mohla spraviť.

Určite vám nemusím približovať príbeh Krásky a Zvieraťa od Disneyho, však? Film Beastly je presne toto, akurát moderná verzia, a s neuveriteľne sexy hercom. Videli ste Magic Mike? Pamätáte si Kida? Respektíve, hovorí vám niečo meno Alex Pettyfer? Nuž, hoci väčšinu filmu strávi v tej nie-práve-najpríťažlivejšej-podobe, aj tak film rozhodne stojí za to a verím, že ani jedno oko neostane pri ňom suché. Lol aké metafory. A ako bonus úžasný Neil Patrick Harris v úlohe slepca.

Prečo by mladá láska mala byť o niečo menej relevantná než akákoľvek iná? A čo dievča bolí viac, ako keď chlapec jej snov neopätuje jej city? Mňa osobne tento film veľmi oslovil, hoci boli hlavní predstavitelia o dobrých desať rokov mladší odo mňa, ale mali takú hĺbku, že bolo veľmi ľahké sa k nim emocionálne pripútať.

Krásna Amanda Seyfried v hlavnej úlohe Sophie, zásnuby, Taliansko, listy pre Júliu, sexy blonďatý cudzinec, s ktorým má Sophie rozhodne viac chémie, než s jej snúbencom... všetko tak nechutne romantické a sladké a stále nemám dosť.

Opäť príbeh o nešťastne zaľúbených deťoch, ale tentoraz z detí vyrastú nešťastne zaľúbení dospeláci, a to celé je o nič menej podstatná časť podstatnej pointy, ktorú vám nemôžem prezradiť, lebo si musíte pozrieť film. Nech sa vám váš svet zlomí pod nohami rovnako, ako sa zlomil mne.

Čerešnička na záver, opäť raz film s cestovaním v čase, ale tentokrát nejde o "chybu v systéme", ale nadprirodzenú schopnosť hlavného hrdinu. Ak ste čítali Crescendo (ktoré som nikdy nedopísala, shame on me), práve tento film bol mojou hlavnou inšpiráciou. A túto schopnosť veľmi múdro využije na to, aby získal dievčinu svojich snov. A okrem toho by som film určite odporučila aj pre jeho inteligentný humor.

Ak nežijete under a rock, určite viete, že na YouTube sa dávno nechodí len za účelom pustiť si takú či takú pesničku ako to bolo kedysi (minimálne u mňa). Takzvaní Youtuberi zažívajú momentálne poriadny boom. Pred pár rokmi nikto nemal ani poňatia, že existuje kôpka ľudí, ktorá doma v spálni rozpráva do kamery a potom to zverejňuje na internet, teraz to už robí takmer každý. Youtuberi nie sú len na YouTube, píšu knihy, hrajú v reklamách a filmoch, vydávajú piesne, oblečenie, kozmetiku, jednoducho všade, kam sa pohnete, na nejakého narazíte. Nejde výhradne len o anglicky hovoriacich ľudí, objavuje čoraz viac slovenských či českých youtuberov (aj my sme už dostali jeden-dva asky, či sa náhodou nemienime s Mitchie k nim pridať. Odpoveď je nie, nemienime, aspoň zatiaľ nie, hoci sme sa zhodli v názore, že život youtubera by bol riadne cool! :D). Keďže aj ja patrím k tým, čo na YouTube trávia veľa času, napadlo mi, že by som sem-tam mohla pridať článok o niekom, koho videá momentálne môžem a kto by mohol zaujať aj vás. Číslom jedna v mojom pomyselnom zozname s názvom Youtuberi, ktorých videá podľa môjho skromného názoru stoja za pozretie, skratka YKVPMSNSZP nie je jedinec, ale hneď dvojica, Rhett a Link.


Zatiaľčo sa množstvo internetových dvojích spoznalo práve vďaka internetu, Rhett James McLaughlin a Charles Lincoln Neal III sa stretli ešte počas základnej školy v Buies Creek v Severnej Karolíne, ktorú obaja navštevovali. Najlepšími kamarátmi sa stali potom, ako obaja zostali po škole, kvôli tomu, že po laviciach vypisovali hanlivé slová a za trest museli vymaľovávať obrázky jednorožcov a podobných mýtických tvorov (originálna pesnička o tom, ako sa to stalo tu). Už počas školy sa spoločne venovali príprave rôznych hier a filmov. Spolu študovali aj na univerzite v Severnej Karolíne, ktorú obaja skončili ako inžinieri. Obaja chvíľu pracovali v technických spoločnostiach, no potom však toto zamestnanie zavesili na klinec a rozhodli sa vydať na dráhu tzv. internetainerov, čo je spojenie slov internet a entertainer a teda internetových zabávačov. Natočili niekoľko aj reklám a skečov, spolupracovali s rôznymi spoločnosťami a majú dva YouTube kanály.

Prvý je Rhett&Link, kde nájdete najmä rôzne piesne a krátke scénky, reklamy či paródie. Ich kanál patrí k jedným s najväčším počtom pozretí. Stačí vám jedna pesnička, trebárs o esemeskovaní za volantom, o dovolenke či o tom, ako treba byť úprimný a budete si ju spievať celý deň.

Druhý má názov Good Mythical Morning. Ide vlastne o akúsi talkshow, ktorej nová časť pribudne každé ráno (amerického času ofc) každý pracovný deň. Každé video sa týka inej témy, ktorú potom obaja rozoberajú, niekedy aj praktizujú, či už sú to najbláznivejšie účesy, ochutnávanie exotických druhov mäsa alebo rôzne, väčšinou nimi vytvorené challenges s inými youtubermi či celebritami. Do týchto činností častokrát zapoja aj členov svojho tímu, ktorých v epizódach postupne spoznáte a sú nemenej vtipní ako samotní Rhett a Link. Po hlavnej epizóde obyčajne nasleduje ďalšia, tzv. "show after the show", ktorú nájdete na ďalšom kanáli Good Mythical MORE. Názov ich show pochádza práve z obdobia, keď sa spoznali pri omaľovánkach s mythical beasts a takto nazývajú aj svojich fanúšikov.


Ak vás zaujíma moja story, ako som sa k tejto dvojici dostala, rada vám ju rozpoviem. Na YouTube som závislá už dlho a mená Rhett a Link som poznala, nikdy som im však nevenovala väčšiu pozornosť. Raz som pozerala Ghost Pepper Challenge, ktorú robil Caspar Lee v podobných videách sa objavilo jedno, kde to isté robili práve Rhett a Link. To bolo aj prvým videom od nich, ktoré som videla, po ňom asi ďalších dvadsať a vrchol som dosiahla asi včera, keď som začala približne o polnoci a zrazu zistila, že sú skoro štyri ráno a ja mám ešte stále Good Mythical Morning. Momentálne má táto show prestávku, no už 10. augusta sa začne ôsma séria. Čo ma na týchto dvoch baví je to, že robia niečo iné, ako to, čo vidíte u takmer každého youtubera. Nie je to Boyfriend does my make up a What's in my bag a Chubby bunny challenge a podobné veci, ktoré dnes už robí úplne každý a po nejakom čase sú otravné. Okrem toho, že majú naozaj výborný, typický nazvime to dad humor, tak sa kopu vecí aj dozviete a môžte machrovať pred kamošmi. (Verte mi, mám to odskúšané, viete o koľko fun facts som sa mohla podeliť práve vďaka nim?) A určite ich olajkujte aj na facebooku, prípadne sledujte na twitteri, pridávajú kopu vtipných obrázkov.

Ako mnoho ľudí, aj mňa to láka do sveta. Nielen cestovať a spoznávať iné krajiny, ale už dlhšie rozmýšľam nad nejakými mestami, kde by som aspoň na nejaký čas chcela ostať bývať. A ako zistíte z článku, najbližšie je mi k srdcu ruch anglicky hovoriacich veľkomiest.

Najdlhšie na mojom zozname je Londýn, o ktorom snívam, odkedy som tam bola prvý raz v roku 2010, a ktorý sa v posledných rokoch stal natoľko dostupným, že hádam každý Európan tam bol už aspoň sedemkrát.
S Alex sa mi čiastočne tento sen podarilo splniť počas leta roku 2013, kedy sme tam krátkodobo bývali, ale rozhodne sa tam plánujem ešte v budúcnosti vrátiť na dlhšiu dobu, keďže je mi blízka britská mentalita a londýnska atmosféra je niečo, čo mi po chvíli vždy začne chýbať.




Ďalšou položkou je New York City, hoci ma od Ameriky odrádza problém so zdravotným poistením, ale asi jednoducho budem musieť byť extra opatrná. :D Veľmi sa mi ale páči, akí sú Američania priateľskí a otvorení a myslím, že taký rok v USA by dokázal veľmi vyformovať osobnosť.



Také dva letné mesiace v Los Angeles by podľa mňa rozhodne stáli za to! Toto je sen už len preto, že 90% celebrít, ktoré milujem, žije v LA a podľa mňa by bolo fest cool ísť do potravín a stretnúť tam nejakú Jennifer Lawrence alebo Ellen DeGeneres. Navyše ma posadla taká hlúpa vízia, že by som sa na nejaký čas zamestnala ako poskok na filmovom sete, a LA sa zdá ako mesto, kde by nebolo ťažké takú prácu zohnať.



Len nedávno som zistila, že San Diego je jedna z možností pre našich študentov, ktorí chcú ísť na výmenný pobyt a myslím, že až si budem vypĺňať prihlášku, tak práve San Diego bude moja voľba číslo 1. Krásne rozprávkové mesto.




Poslednou položkou na mojom zozname je kanadské Toronto. Odkedy som sa spoznala s niekoľkými Kanaďanmi, mám pocit, že Kanada je miesto, kde mi bolo predurčené žiť, preto by som tam rada niekedy šla na nejakú stáž, alebo na nejaký neurčitý čas pracovať, aby som mohla zistiť, či je to naozaj tak a naozaj patrím do krajiny javorových listov a sirupu.




Samozrejme je oveľa viac krajín a miest, ktoré by som chcela navštíviť, ale to už sú viac-menej iba dovolenkové destinácie alebo niečo, čo by som jednoducho len chcela vidieť. Toto boli mestá, ktorých by som sa chcela stať súčasťou. 

A čo vy? Máte aj vy vysnívané, kde by ste chceli bývať? Alebo ste spokojní s krajinou/mestom, v ktorom žijete práve teraz?

Poznáte kapelu Years & Years? Určite ste už aspoň raz zachytili ich single King v rádiách, keďže ho hrajú doslova každý deň. A kto si už vypočul ich album Communion? Priznám sa, hoci som vedela, že ho chystajú, netušila som, kedy má vyjsť, a tak ma dosť zaskočilo, keď mi ktosi na našom Wattpade písal, či sa mi páči ich nový album.

Dnes som si ho konečne stiahla a pred chvíľou som ho začala počúvať a už po tom, ako som si pustila prvý song, som mala pocity, ktoré neviem ani opísať inak, ako posadnutie démonom, čo síce vôbec neviem, aký je pocit, ale musí byť podobný tomu, čo som prežívala, lebo Y&Y má moc zobrať ma do iného sveta. Načo šetriť na letenky do Austrálie keď si môžem pustiť Communion že hej.


Po tom, ako som sa podelila o tento tweet, napadlo mi, že by som svoje pocity mohla livetweetovať spolu s tým, ako album počúvam. A nato si vravím, načo tweetovať, keď môžem blogovať!

Tracklist:

01. Foundation
02. Real
03. Shine
04. Take Shelter
05. Worship
06. Eyes Shut
07. Ties
08. King
09. Desire
10. Gold
11. Without
12. Border
13. Memo
14. 1977
15. Ready For You (Acoustic)
16. I Want to Love
17. King (Acoustic)

Ako som si pustila prvú pieseň, Foundation, jediné, na čo som bola schopná myslieť bolo wow. Wowowowowow. Viete, čo je foreshadowing? Pre tých, čo na túto otázku odpovedali nie, je to keď autor do textu dáva nejaké skryté náznaky k budúcim vývinom deja. A presne tak znie táto pieseň, ako taká predzvesť toho, čo nasleduje v albume. Nielen tou temnou hudbou, názvom, ale aj tým textom - bože, ten text!! 

Neviem, či ste si všimli, ako takmer každá fanúšička Taylor Swift vraví, že jej piesne sú tak veľmi relatable (s čím vo väčšine prípadov súhlasím), že každá dievčina má pocit, akoby bola každá pieseň Taylor o nej?

Presne týmto sú Y&Y pre mňa. Olly je podľa mňa môj spirit animal. A pri tejto piesni som si uvedomila tento fakt, a tiež to, že toto je jeden z dôvodov, prečo tak veľmi milujem Years & Years.


There's a scratch on your shoulder
Crushes me like, crushes me like lead
And I wanna get older

Prvá pieseň, ktorú som od nich kedy počula, je Real, ktorá má úplne dokonalý klip, a tak úžasný beat, že dovi dopo do pi-. Bezkonkurenčne jedna z mojich obľúbených piesní nie len od Y&Y, ale vôbec! K tejto piesni mám obzvlášť špeciálny vzťah, keďže som ju objavila niekedy začiatkom môjho pobytu v Glasgowe, a keď šli veci s Felixom dolu vodou, púšťala som si ju dokola a plakala si do toho dokonalého textu.


Ako vždy, keď nájdem nejakých nových hudobníkov, pustila som sa do vyhľadávania ich ďalších songov, očakávajúc sklamanie - lebo častokrát nájdete dobrú pesničku a potom zistíte, že to je jedna z mála dobrých vecí (alebo jediná dobrá vec) od konkrétneho speváka. Prekvapivo, doteraz som neobjavila nič od nich, čo by sa mi nepáčilo, čo sa mi hádam ešte nestalo. Dokonca aj na albumoch od Eda Sheerana sa nájdu piesne, ktoré nemusím.

Communion má dosť výnimočný zvuk. Všetko sú to piesne veľmi rozličné, a pritom sú si navzájom tak podobné. Osobne nepočúvam nič na takýto štýl, nič čo by čo i len pripomínalo pesničky, na ktoré sa dá tancovať. Teda nie dobrovoľne, keď ideme do klubu, tak proti tým piesňam samozrejme nič nemám. Preto som bola sprvu zaskočená, že sa mi Y&Y vôbec páčia, ale bez srandy, čím ďalej, tým som viac presvedčená, že sú mojou obľúbenou kapelou a už teraz viem, že tento album bude jeden z mála, ktorý sa do môjho playlistu na mobile dostane celý, bez výnimiek.

Ak by som ho ohodnotiť na stupnici 1-10, nuž... nikdy ničomu nedávam 10 bodov. Na imdb hodnotím iba filmy, ktoré sa mi páčili, a vždy im dám od 7 do 9, pretože 10 mi príde ako nereálne hodnotenie. Tak teda albumu Communion udeľujem

Keď som túto knihu dostala od kamarátky ako oneskorený narodeninový darček (vždy som vedela, že M. nie je dočasná, ale gratulovať k narodeninám 6 mesiacov po nich je asi jej rekord), povedala som jej: "Už dlho som nečítala knihu, ktorú keď odložíš, ostaneš vyjavene sedieť na mieste neschopná slov. Chýba mi to." A presne toto sa stalo, keď som včera o druhej v noci dočítala Eleanor & Park od Rainbow Rowell. Teda s tým rozdielom, že som predsa len bola schopná tých slov, akurát že všetky boli niečo na spôsob "MOJE ÚBOHÉ SRDCE" "VŠETKO MA BOLÍ" a "PROSÍM POMÔŽTE MI NIEKTO".

Príbeh sa začína rannou jazdou autobusom, keď Eleanor, nové dievča na škole, nastúpi do autobusu a všetkým je hneď jasné, že toto dievča do kolektívu nezapadne. So svojimi nápadnými červenými vlasmi, zaguľatenou postavou a oblečením, ktoré vyzerá, akoby na seba nahádzala čokoľvek jej prišlo pod ruku (pričom hádam ani jedna položka nie je z dámskeho oddelenia), sa okamžite zaradí pod menovku "čudáčka". A s čudáčkou nechce nikto sedieť. Jediný, kto sa nad ňou zľutuje a uvoľní jej miesto, je Park, ktorý každé ráno počúva hudbu na svojom walkmane a cestu do školy si kráti čítaním komiksov. Dve veci, vďaka ktorým sa Eleanor a Park začnú zbližovať.
Keby ste sa ma opýtali, o čom tá kniha je, odpoveď by znela "o mladej láske". Čo by bola pravda, ale iba čiastočná. Táto kniha je totiž o niečom oveľa väčšom, než len to. Je o problémoch hlavných postáv, ktoré vás budú trápiť rovnako, ako trápia ich, pretože Rowellová dokázala niečo, čo mi chýbalo v posledných troch knihách, ktoré som čítala. Dala svojím postavám hĺbku a dokázala ma presvedčiť, že Eleanor a Park sú skutoční ľudia, mne tak dôverne známi. Ako písala autorka na záver svojej knihy, "toto nie je ich koniec. Toto je iba bod, kde ich opustíme. [...] Je to koniec tohto príbehu o Eleanor a Parkovi, ale je to začiatok niečoho iného." Pre mňa Eleanor a Park existujú ďalej. Ale záleží od toho, ako sa na knihy pozeráte vy. Či posledná strana pre vás znamená úplný koniec, alebo je to pre vás možnosť predstaviť si, ako príbeh hlavných hrdinov mohol pokračovať.

Čo sa mi na knihe páčilo najviac boli asi tie perspektívy. Hoci to bolo celé písané v tretej osobe, autorka striedala perspektívu Eleanor a Parka a čitatelia tak dostanú možnosť vidieť ich ich vlastnými očami, a taktiež očami toho druhého. Pochopiť, že to, čo na sebe častokrát neznášame, si ten druhý absolútne nemusí všímať, alebo ešte lepšie, možno to na vás má práve rád.


Túto knihu by som rozhodne odporučila hocikomu, kto sa rád stratí v inom svete. Ako povedal John Green, autor knihy Na vine sú hviezdy, ktorého odporúčanie je na obálke môjho vydania knihy: "Reminded me not just what it's like to be young and in love with a girl, but also what it's like to be young and in love with a book."

Ak máte možnosť, určite si ju prečítajte. Verím, že to neoľutujete.

Už dávno nie sú in kriminálne príbehy, kde svalnatí detektívi v obtiahnutých tielkach hľadajú v piesku na pláži odtlačky prstov či vlasy, potom do počítača zadajú jednu klávesovú skratku a ich systém im napíše o vrahovi všetko, od mena prvej frajerky až po číslo bankového konta. Práve naopak, v kurze sú alkoholici so skrachovanými životmi no brilantnými mysľami, ktorí sa namiesto horúcimi ulicami Las Vegas či Miami prechádzajú ľadovou Škandináviou. Severské krimi, určite ste už o ňom počuli.

Za "otca" severských kriminálok sa pokladá Švéd Stieg Larsson, ktorý sa preslávil trilógiu Millennium - jej filmových spracovaní pod názvom Muži, ktorí nenávidia ženy bolo hneď niekoľko. Nie je to však tento pán, o ktorom dnes budeme hovoriť. Bude to jeho kolega zo susedného Nórska, Jo Nesbo ktorého prečiarknuté o mene neviem napísať tak ho nebudem písať a jeho hlavný knižný inšpektor Harry Hole. (Ak by vás však zaujímali aj ďalší severskí autori, odkazujem vás na túto stránku.)

V prvom rade treba uviesť na pravú mieru výslovnosť. Nie je to Džou Nesbou a Hery Houl, ako to pravdepodobne prečítate. (Aj ja som to tak prvýkrát prečítala.) Skôr je to niečo ako Iu Nesbô a Hary Húle, takže keď nabudúce vojdete do kníhkupectva a budete sa zaujímať o tohto autora a jeho známeho detektíva, nemusíte sa báť, že po vás nejaký škandinávsky nadšenec hodí rohatú prilbu za prznenie výslovnosti.

Napriek tomu, že výklady a poličky môjho obľúbeného kníhkupectva (not a sponsor) sa prehýbali pod knihami o Húlem už dlhšiu dobu, úspešne som im odolávala. Nejako sa k nim však dostala moja mama, ktorá má v obľube kriminálne príbehy. Čo sa mňa týka, nie som práve zástancom zelenej knižnice, mám však rada Dominika Dána, ktorého knihy sú zaujímavé a zároveň realistické, zachytávajúce ozajstný slovenský policajný život a hlavne humor. Aj preto som nad fenoménom severských detektívok len prevracala očami. Potom však nastala chvíľa, keď som nemala chuť čítať ani jednu z kníh, ktoré som mala na nočnom stolíku. "Prečítaj si Nesba," vraví mama, "možno sa ti to zapáči." Okej. Vzala som do ruky Spasiteľa, keďže to bolo v poličke ako prvé a začala som čítať. Blabla, niečo o Armáde spásy. Blabla, chlapík cestuje do Osla vlakom. Blabla, nejaký Hery Houl (aké vtipné meno) trávi dni a noci v bare. Knihu som odložila a radšej som sa venovala iným. No nedalo sa pred tým schovať. Facebook na mňa pri každom zapnutí kričal, že svetoznámy spisovateľ Jo Nesbo príde do Bratislavy! Vo výklade nová kniha od Nesba už čoskoro!
"Mama, Nesbo príde na Slovensko. Ale lístky na besedu s ním sa vypredali asi za päť sekúnd."
"Mama, ak vyplníme tento kvíz o Harrym Holem, môžeš vyhrať lístky na tú besedu s Nesbom."
Samozrejme, že na otázky typu aké jedlo jedol Harry v Bangkoku v tej a tej knihe počas tretieho dňa o jedenástej hodine? nevedela odpovedať ani mama, tak sme nad tým len mávli rukou. Potom som zistila, že Martinus, ktorý Nesbovu návštevu zorganizoval, bude z nej vysielať online priamy prenos.
"Mama, ak si o siedmej zapneš stránku Martinusu, uvidíš tam Nesba."
Keď sa nedostavila žiadna reakcia, začínala som mať pocit, že som z toho viac nadšená ako ona. Tak som si ten prenos zapla sama. Hneď na začiatku sa objavil chlapík, ktorý Nesba prekladá, z čoho som bola ako správny študent prekladateľstva samozrejme nadšená. Potom nasledoval asi hodinový stream už aj s Nesbom, ktorý odpovedal po anglicky a s úžasom som zistila, že je to jeden milý, skromný a charizmatický chlap. Prelomový moment.
"Mama, ten Nesbo je riadny sympaťák! Asi si niečo od neho prečítam."


A tak som si prečítala. Jednu. Druhú. A ďalšiu. A odrazu som zistila, že ostávam hore do tretej, aby som zistila viac o živote dvojmetrového skrachovaného ale geniálneho detektíva, ktorý rieši jeden prípad za druhým a zároveň zápasí so svojimi vlastnými démonmi. To všetko len podčiarkuje drsné prostredie severnej Európy. Som rada, že som Harrymu dala ešte jednu šancu. Preto ak ste fanúšikom krimi žánru a chcete vyskúšať niečo nové, Nesbo môže byť práve pre vás. Možno budete najprv nad Harrym prevracať očami, no celkom určite vám čoskoro prirastie k srdcu a nebudete sa diviť všetkým tým dievčatám, ktoré sú z neho v knihách namäkko. V sérii s Harrym vyšlo zatiaľ desať kníh (okrem nich ešte dve, v ktorých Harry nevystupuje) a nie je celkom jasné, koľko ich ešte bude, no sám Nesbo prisľúbil, že ak raz nastane koniec, bude to definitívne. (Vďakabohu. Harry Hole: New Generation skutočne nepotrebujem.)

V neposledom rade ako správny študent prekladateľstva spomeniem aj slovenský preklad. O ten sa stará Jozef Zelizňák, ktorý Nesbovi robil aj akéhosi sprievodcu počas jeho návštevy Slovenska. O slovenských prekladoch kníh sa hovorí všeličo, väčšinou sú to veci nie celkom pozitívne. Názor na ne nechám na vás. Faktom však ostáva, že pravidlo správny preklad má vyzerať, akoby ani nešlo o preklad pri Nesbových knihách v slovenčine naozaj platí.

Taký je môj príbeh, ako sa z nás s Húlem stali najlepší kamoši. (Ktorý nie je typickou knižnou recenziou, akú som plánovala, ale NO A ČO.) A čo vy a severské krimi? Tiež pokladáte takúto literatúru za príjemný chladný závan počas horúcich letných dní alebo radšej uprednostňujete niečo iné?