Každý deň sme postavení pred sériu rozhodnutí, a častokrát si ani neuvedomíme, že máme možnosť povedať životu ÁNO a zažiť niečo nové a vzrušujúce, ale my miesto toho s utiahnutými plecami zutekáme. Povieme si, "ozaj sa mi nechce ísť s týmto človekom na kávu, veď ho ani tak dobre nepoznám, na čo sa môžem vyhovoriť?", a ignorujeme fakt, že možno by sme si s týmto človekom perfektne rozumeli, keby sme mali šancu ho spoznať, a že síce chceme viac kamarátov, ale staviame sa sami sebe do cesty so svojím odmietaním. A tak mi napadlo skúsiť taký malý Povedz ÁNO experiment, kde by som celý deň na všetko hovorila áno a konečne zistila, o čo je život lepší a zaujímavejší, keď sa ho nebojím. A myslela som si aký úžasný nápad. Približne 7 sekúnd.
Hneď som si totiž uvedomila, že cestou do školy striehnu rôzni pouliční obchodníci, a s týmto "povedz na všetko áno" pravidlom by som po jednom dni prehlásila celú našu budovu na "výhodnejší" internet, sponzorovala osem šteniatok a dva dažďové pralesy a posielala 20 libier mesačne organizácii, o ktorej som v živote nepočula, aby mali dostatok fondov na výskum plastov.
Možno si poviete, Mitchie pls, očividne sa tým nemyslí povedať áno na VŠETKO, jasné že sa ráta s tým že musíš byť trochu selektívna omg. Na čo ja hovorím, ak si môžete vybrať, na ktoré veci poviete nie, prečo by ste sa mali zastaviť tam? Prečo by ste nepovedali nie na ďalšie veci, ktoré vás až tak nelákajú - spolužiakovi, ktorý vás zavolá na kávu - a tým pádom sme zase na začiatku.
A tak som si uvedomila, že nasrac hovoriť na všetko áno. Čo potrebujem, je pravý opak. Naučiť sa hovoriť nie.
Mala som kamaráta, ktorý mi v minulosti veľmi pomohol a ktorému som sa cítila zaviazaná. Dobre sme si rozumeli, mali sme plno interných vtipov a vždy ma vedel rozosmiať. Hoci mal niekedy nevhodné poznámky, z ktorých som sa cítila nepríjemne, a častokrát som si povedala, že prekračuje hranicu, ale vždy som mu to odpustila, lebo bol môj najbližší kamarát.
Neskôr som si však začala všímať viacero vecí. Nie len nevhodné poznámky, ale komentáre, ktoré možno nemyslel v zlom, no napriek tomu mi vedeli ublížiť. Manipulatívne správanie a komplex obete, ktorým si vyžadoval pozornosť a náklonnosť, keď som sa na to necítila. Vždy som si ale našla výhovorku, prečo s ním ísť na pivo, prečo mu dať ďalšiu šancu - a samozrejme, častokrát som ešte v ten deň toto rozhodnutie oľutovala, začala sa mu vyhýbať pár týždňov, po tom, ako mi poslal niekoľko správ sa zas cítila previnilo a povedala si, že však to nemyslel v zlom a konečne odpísala a zase sa s ním stretla - a zas všetko od začiatku.
Pivo.
Nevhodný komentár.
"No čo, prenesiem sa cez to".
Urážka.
"On si to neuvedomuje, musím mu to odpustiť."
Emocionálne vydieranie.
Pochybnosti. Prestanem sa s ním stretávať.
Správa.
Neodpoviem.
Ďalšia správa.
Cítim sa previnilo.
Pivo?
Okej, prečo nie, hádam tentoraz bude normálny.
Nevhodný komentár.
...jeden veľký začarovaný kruh.
Môj hlavný argument proti tomu, aby som sa mu vyhýbala bol ten, že pri mne stál v ťažkých časoch a jasné, že je vo svojej podstate dobrý človek a neubližuje mi naschvál. Ale pravda je taká, že ak sa pri niekom necítite pohodlne, nemali by ste sa nútiť tráviť s ním čas. Ak máte dôvod na pochybnosti, či je dobré byť s niekým v styku, potom je veľmi vysoká šanca, že váš vzťah je nezdravý.
A tak som po pol roku vyhýbavých odpovedí a výhovoriek konečne povedala nie. Samozrejme toto nie viedlo k ďalšej manipulatívnej správe o tom, aká som drzá a rozhodne si odo mňa nezaslúži také odporné správanie, keď je ku mne len milý a viete čo? V prvom momente som sa cítila previnilo a chcela sa mu ospravedlniť, ale hneď som si uvedomila, že nie som zodpovedná za emócie druhých ľudí a ak on nevie zniesť fakt, že sa s ním nechcem stretnúť, tak bohužiaľ, nie je to moja vina. Odmietnuť niekoho pozvanie na kávu/pivo/kino, nie je nevychované, a každý máme právo stretávať sa len s tými ľuďmi, s ktorými sa naozaj chceme stretávať.
Nepovedzte áno len preto, aby ste ušetrili niekoho emócie, lebo jediný, za koho emócie ste zodpovedný, ste vy sami a ak sa niekto rozhodne uraziť, tak je to jeho voľba a jeho zodpovednosť. Verte mi, ak sa pri niekom cítite nepríjemne, povedzte nie. Nikomu nie ste nič dlžní.
Mitchie
