Vianoceeee! Určite aj vy sa už prejedáte koláčmi, orieškami, šalátom, rezňami a kilami ďalšieho jedla, Vianoce sú predsa o tom. A ešte o čomsi inom. O darčekoch! Dobre, to neznelo pekne - jasné, sú aj o rodine a láske a pocite, ale aj o darčekoch. Čo si budeme zakrývať oči. Práve naopak, určite ste ich všetci mali včera večer veľké ako mesiačiky, keď ste nakúkali pod váš či už z lesa ukradnutý alebo z obchodu kúpený vianočný stromček. Práve tomu sa bude venovať štvrtý, a teda posledný článok Knižného adventu. Tentokrát sa k Alex pridáva aj Mitchie a preto v článku nájdete hneď dvojitú nádielku darov, ktorými nás Ježiš tieto Vianoce obdaroval.
Alex
Už som tuším spomínala, že za manžela nemám Rooooooberta, teda si pod stromom obyčajne nenájdem puzdro na pas od Teda Bakera alebo novú Urban Decay paletku. Aj keď ani jedno by mi vôbec nevadilo, lol. Anyway, darčeky! Aj tak som, samozrejme, spokojná. Aj to som už tuším kdesi spomínala, že sa moja zmluva s diablom, rozumej Saganovským telefónym operátorom, blížila ku koncu, tak som si ju bola predĺžiť a vypýtala si od Sagana Ježiška aj nový mobil. Tomu síce trvalo tisíc rokov, kým dorazil z Taiwanu, či kde ich to vyrábajú, no predsa sa tak stalo a už ho mám doma. Je to HTC One A9, je krásny a biely a hlavne obrovský a nezmestí sa mi do žiadneho vrecka. No čo už. Potom som sama sebe kúpila Piatu vlnu od Ricka Yanceyho a dala si ju pod stromček, lebo yolo. Videla som na ňu viacero pozitívnych recenzií a okrem toho som už dosť dlho nečítala nič s podobnou témou, tak sa na to teším. No a posledná položka na obrázku, ku ktorej sa určite vyjadrí aj Mitchie, ktorú ste si mohli všimnúť, je fľaša Kapitána Morgana. Okej, možno trochu netypické a už isto prevraciate očami a v mysli ma posielate na Prednú horu, ale ide o to, že tento alkoholický nápoj zvykneme piť, keď ideme von s mojimi main bitches - tým myslím moje najlepšie kamarátky, samozrejme, nikoho neurážam, a u mňa sa Kapitán jednoducho spája s fajn spomienkami a pohodou. Preto keď sme s mamou boli na predvianočnom nákupe v už neviem ktorom obchodnom reťazci a zazrela som ich celý regál, povedala som jej, že by sme si mali kúpiť jednu fľašu domov. A ona že ja neznášam hnedý alkohol, radšej choď vziať desať rožkov. Ale bol to len bluf. Ha. Haha.
Okrem toho sme ako celá rodina dostali Sodastream, čo ak nepoznáte, tak je to taká mašinka, ktorá vám z obyčajnej vody z vodovodu urobí vodu perlivú s bublinkami a nemusíte si viac kupovať minerálky a následne odhadzovať PET fľaše do priekopy. (Ja to nerobím, ale kopa iných ľudí áno, nakoľko podobné fľaše mnohokrát vyťahujem z priekopy pred naším domom.) Tiež nám mama zaobstarala nové rádio, lebo máme len jedno, ktoré už má tisíc rokov a nedajú sa na ňom prehrávať cédečká a chytá len jednu stanicu. Tak máme nové a je na ňom obrázok Londýna. A od babky, ako to už s babkami býva, som dostala lóve. Takže som milionár. Nie naozaj.
Mitchie
Tak som požiadala Alexandra, či by som sa mohla privtrieť do tohto článku, keďže som chvastúň chvastúňsky a chcem vám všetkým vytrieť zraky svojimi špeciálnymi darčekmi. Vtipkujem, len som chcela tú radosť z nových vecí zdieľať s vami aj ja, keď už sme na tom blogu dve a videla som, že Alex tento článok chystá. A samozrejme mi nedá nevyjadriť sa k jej obľúbenému darčeku, ktorý mame vraj "furt spomínala" až jej ho priniesol Ježiško, a potom že ja som alkoholik. Už sa nedám vami takto osočovať, keď tu máte skutočného alkoholika pod nosom!
Pardon, späť k tej vianočnej radosti #upsik.
Čo ma asi najsamviac potešilo, bol darček od mojej BFF (až teraz si uvedomujem, ako trápne slovné spojenie "najlepšia kamarátka" vyznieva, a síce BFF nie je o nič lepšie, myslela som, že je to menšie zlo). Okrem toho, že som dostala obálku s listom z Rokfortu (lololol) mi totiž dala Edovu knihu, A Visual Journey. A ak ma poznáte aspoň trošku, určite viete, ako veľmi Edwarda milujem a určite si potom viete aj domyslieť, aká obrovská bola moja radosť, keď som roztrhla obal a po svojich prvotných otázkach "Omfg Martina pls čo za kniha môže byť tak otrasne jasne zelená" som si uvedomila, že veď preboha Edova kniha môže byť tak otrasne jasne zelená. Omfg.
Od mamy som dostala kopu oblečenia a svetrov, voňavku, šatku, toque na hlavu, šaty, ktoré mi veľmi nesadli lol, krásne čierno-sivo-biele kárované sako, úplne úžasný mäkučký sivý sveter s tučniakom, ktorý je vraj "na doma", na čo som mame povedala, že "mama pls, jasné že ho budem nosiť do školy a všade možne", na čo mi mama vraví, "to mi je jasné, však si mi vravela, ako si šla v Glasgowe do mesta v pyžame". (#studentlife)
Od brata ďalší sveter a sadu na manikúru, a pre celú rodinu nám kúpil hru Game of Trains, keďže sme všetci duševne stále deti a pri takýchto rodinných sešlostech si radi zahráme nejakú stupiditu.
Nuž a od oca ako každý rok, tisíc osemsto kozmetiky, čo ma teší, lebo aspoň si nebudem musieť v Glasgowe míňať peniaze na ceruzky a špirály a všeličo možné, keď mi to čoskoro dôjde. A na záver ešte dve knižky Aristotle and Dante Discover the Secrets of the Universe, na ktorú písala Alex recenziu a hneď som si ju dala do wishlistu, a How They Met, and Other Stories od Davida Levithana, ktorý spolupracoval s Johnom Greenom a jeho štýl písania sa mi naozaj páčil, a keďže milujem všetky možné contemporary fiction s témou love story, jasné, že som si to zažiadala od Ježiška. A neviem sa dočkať, kedy sa do knižiek pustím, včera som až agresívne vykrikovala, ako sa z nich teším, čo som nevedela upokojiť svoje emócie, ale bojím sa, že keď začnem, tak sa nedostanem k čítaniu Doktora Fausta a Donnových básní na skúšku, a veruže nechcem prepadnúť.
Nuž a to by bolo všetko, samozrejme nás taktiež zaujíma, čo ste dostali vy, tak nám do komentárov napíšte! Poprípade, ak ste podostávali osemstopäťdesiatsedem darčekov ani Dudley Dursley, napíšte nám, ktoré vás potešili najviac! Poprípade, ak ste už štyri roky túžili dostať bicykel, a stále ste ho nedostali, respektíve ak vám ho rodičia kupujú po kúskoch a už máte tri skrutky a pneumatiku, aj to nás zaujíma! Poprípade... proste nám dajte vedieť, aké ste mali Vianoce.
Alex & Mitchie
