Nebudem klamať, keď som sa prvýkrát stretla s názvom tejto knihy, ako správny history freak som sa potešila, že to bude niečo práve s takou tématikou. Namiesto gréckeho filozofa a talianskeho básnika sa mi dostalo niečoho diametrálne odlišného, no aj tak som bola nadmieru spokojná. Na knihu som narazila myslím na stránke Slovartu, kde sa písalo, že sa pripravuje jej slovenské vydanie. Po menšom googlovaní som zistila, že ide o YA román o dvojici dospievajúcich chlapcov a jeho autorom je americký spisovateľ s mexickými koreňmi Benjamin Alire Sáenz. Neváhala som, knihu som si stiahla za peniaze kúpila v obchode a prečítala ju v priebehu pár dní.


Hlavnými hrdinami sú, ako som už spomínala, dvaja chlapci. Aristoteles, alebo Ari, rozprávač príbehu, je nahnevaný tínedžer, ktorý nemá priateľov a ani perfektnú rodinu, jeho starší brat je totiž vo väzení, sestry sú už dávno dospelé, otec - vojnový veterán s ním málokedy prehovorí a mama situáciu zvláda ťažko. Dante je jeho pravým opakom, má milú a chápavú rodinu, nezvyčajný pohľad na svet a rád objavuje nové veci. Cesty tejto dvojice sa skrížia na začiatku leta na kúpalisku a hoci to na prvý pohľad vyzerá, že si rozumieť nebudú, opak je pravdou. Začnú spolu tráviť čoraz viac času a postupne sa zbližujú. Ari a Dante vďaka jeden druhému zisťujú veci nielen o sebe, ale aj o svojich rodinách a veciach či ľuďoch na okolo.
Nebudeme si zakrývať oči. V knihe nájdete aj LGBT tématiku. Ak si myslíte, že vás to odradí, skúste sa zbaviť predsudkov a dajte knižke šancu. Nejde totiž o žiadnych Päťdesiat odtieňov ani nič podobné, len o dvojicu tínedžerských chlapcov, ktorí sa náhodou stretnú a týmto stretnutím sa ich životy celkom zmenia. Najprv sa tomu každý svojským spôsobom bráni, no potom si začnú uvedomovať, že ich priateľstvo nie je len jedno z tých, ktoré trvá pár mesiacov a potom sa naň zabudne.



Kniha zatiaľ nie je dostupná v slovenčine, mala by vyjsť v januári 2016 a v češtine v decembri tohto roku. Autor však píše jednoducho, takže ak ste čítali Greena či Rowellovú v angličtine, nemyslím, že táto kniha by vám mala robiť problém. Úplne som sa zamilovala do oboch hlavných postáv, lebo sa krásne dopĺňajú. Milujem, že sa volajú Aristoteles a Dante namiesto nejakých obyčajných mien lebo je to úplne super. Postavy sa zdajú reálne, majú problémy, s ktorými musia denne bojovať. Ari a Dante sú rozdielni a zároveň rovnakí a občas som bola na nich naštvaná a tuším som kde-tu aj vyronila slzu lebo omg. Viem, že lebo omg veľa toho nehovorí, ale kniha je skutočne super. Preto ak hľadáte niečo nové, po čom by ste siahli, odporúčam práve Aristotle and Dante Discover the Secrets of the Universe, lebo ak už len ten kilometrový názov nestojí za to, tak neviem už. Kniha je plná krásnych myšlienok, v ktorých sa možno sami nájdete, lebo aj ja som sa.

Keď som túto knihu dostala od kamarátky ako oneskorený narodeninový darček (vždy som vedela, že M. nie je dočasná, ale gratulovať k narodeninám 6 mesiacov po nich je asi jej rekord), povedala som jej: "Už dlho som nečítala knihu, ktorú keď odložíš, ostaneš vyjavene sedieť na mieste neschopná slov. Chýba mi to." A presne toto sa stalo, keď som včera o druhej v noci dočítala Eleanor & Park od Rainbow Rowell. Teda s tým rozdielom, že som predsa len bola schopná tých slov, akurát že všetky boli niečo na spôsob "MOJE ÚBOHÉ SRDCE" "VŠETKO MA BOLÍ" a "PROSÍM POMÔŽTE MI NIEKTO".

Príbeh sa začína rannou jazdou autobusom, keď Eleanor, nové dievča na škole, nastúpi do autobusu a všetkým je hneď jasné, že toto dievča do kolektívu nezapadne. So svojimi nápadnými červenými vlasmi, zaguľatenou postavou a oblečením, ktoré vyzerá, akoby na seba nahádzala čokoľvek jej prišlo pod ruku (pričom hádam ani jedna položka nie je z dámskeho oddelenia), sa okamžite zaradí pod menovku "čudáčka". A s čudáčkou nechce nikto sedieť. Jediný, kto sa nad ňou zľutuje a uvoľní jej miesto, je Park, ktorý každé ráno počúva hudbu na svojom walkmane a cestu do školy si kráti čítaním komiksov. Dve veci, vďaka ktorým sa Eleanor a Park začnú zbližovať.
Keby ste sa ma opýtali, o čom tá kniha je, odpoveď by znela "o mladej láske". Čo by bola pravda, ale iba čiastočná. Táto kniha je totiž o niečom oveľa väčšom, než len to. Je o problémoch hlavných postáv, ktoré vás budú trápiť rovnako, ako trápia ich, pretože Rowellová dokázala niečo, čo mi chýbalo v posledných troch knihách, ktoré som čítala. Dala svojím postavám hĺbku a dokázala ma presvedčiť, že Eleanor a Park sú skutoční ľudia, mne tak dôverne známi. Ako písala autorka na záver svojej knihy, "toto nie je ich koniec. Toto je iba bod, kde ich opustíme. [...] Je to koniec tohto príbehu o Eleanor a Parkovi, ale je to začiatok niečoho iného." Pre mňa Eleanor a Park existujú ďalej. Ale záleží od toho, ako sa na knihy pozeráte vy. Či posledná strana pre vás znamená úplný koniec, alebo je to pre vás možnosť predstaviť si, ako príbeh hlavných hrdinov mohol pokračovať.

Čo sa mi na knihe páčilo najviac boli asi tie perspektívy. Hoci to bolo celé písané v tretej osobe, autorka striedala perspektívu Eleanor a Parka a čitatelia tak dostanú možnosť vidieť ich ich vlastnými očami, a taktiež očami toho druhého. Pochopiť, že to, čo na sebe častokrát neznášame, si ten druhý absolútne nemusí všímať, alebo ešte lepšie, možno to na vás má práve rád.


Túto knihu by som rozhodne odporučila hocikomu, kto sa rád stratí v inom svete. Ako povedal John Green, autor knihy Na vine sú hviezdy, ktorého odporúčanie je na obálke môjho vydania knihy: "Reminded me not just what it's like to be young and in love with a girl, but also what it's like to be young and in love with a book."

Ak máte možnosť, určite si ju prečítajte. Verím, že to neoľutujete.

Už dávno nie sú in kriminálne príbehy, kde svalnatí detektívi v obtiahnutých tielkach hľadajú v piesku na pláži odtlačky prstov či vlasy, potom do počítača zadajú jednu klávesovú skratku a ich systém im napíše o vrahovi všetko, od mena prvej frajerky až po číslo bankového konta. Práve naopak, v kurze sú alkoholici so skrachovanými životmi no brilantnými mysľami, ktorí sa namiesto horúcimi ulicami Las Vegas či Miami prechádzajú ľadovou Škandináviou. Severské krimi, určite ste už o ňom počuli.

Za "otca" severských kriminálok sa pokladá Švéd Stieg Larsson, ktorý sa preslávil trilógiu Millennium - jej filmových spracovaní pod názvom Muži, ktorí nenávidia ženy bolo hneď niekoľko. Nie je to však tento pán, o ktorom dnes budeme hovoriť. Bude to jeho kolega zo susedného Nórska, Jo Nesbo ktorého prečiarknuté o mene neviem napísať tak ho nebudem písať a jeho hlavný knižný inšpektor Harry Hole. (Ak by vás však zaujímali aj ďalší severskí autori, odkazujem vás na túto stránku.)

V prvom rade treba uviesť na pravú mieru výslovnosť. Nie je to Džou Nesbou a Hery Houl, ako to pravdepodobne prečítate. (Aj ja som to tak prvýkrát prečítala.) Skôr je to niečo ako Iu Nesbô a Hary Húle, takže keď nabudúce vojdete do kníhkupectva a budete sa zaujímať o tohto autora a jeho známeho detektíva, nemusíte sa báť, že po vás nejaký škandinávsky nadšenec hodí rohatú prilbu za prznenie výslovnosti.

Napriek tomu, že výklady a poličky môjho obľúbeného kníhkupectva (not a sponsor) sa prehýbali pod knihami o Húlem už dlhšiu dobu, úspešne som im odolávala. Nejako sa k nim však dostala moja mama, ktorá má v obľube kriminálne príbehy. Čo sa mňa týka, nie som práve zástancom zelenej knižnice, mám však rada Dominika Dána, ktorého knihy sú zaujímavé a zároveň realistické, zachytávajúce ozajstný slovenský policajný život a hlavne humor. Aj preto som nad fenoménom severských detektívok len prevracala očami. Potom však nastala chvíľa, keď som nemala chuť čítať ani jednu z kníh, ktoré som mala na nočnom stolíku. "Prečítaj si Nesba," vraví mama, "možno sa ti to zapáči." Okej. Vzala som do ruky Spasiteľa, keďže to bolo v poličke ako prvé a začala som čítať. Blabla, niečo o Armáde spásy. Blabla, chlapík cestuje do Osla vlakom. Blabla, nejaký Hery Houl (aké vtipné meno) trávi dni a noci v bare. Knihu som odložila a radšej som sa venovala iným. No nedalo sa pred tým schovať. Facebook na mňa pri každom zapnutí kričal, že svetoznámy spisovateľ Jo Nesbo príde do Bratislavy! Vo výklade nová kniha od Nesba už čoskoro!
"Mama, Nesbo príde na Slovensko. Ale lístky na besedu s ním sa vypredali asi za päť sekúnd."
"Mama, ak vyplníme tento kvíz o Harrym Holem, môžeš vyhrať lístky na tú besedu s Nesbom."
Samozrejme, že na otázky typu aké jedlo jedol Harry v Bangkoku v tej a tej knihe počas tretieho dňa o jedenástej hodine? nevedela odpovedať ani mama, tak sme nad tým len mávli rukou. Potom som zistila, že Martinus, ktorý Nesbovu návštevu zorganizoval, bude z nej vysielať online priamy prenos.
"Mama, ak si o siedmej zapneš stránku Martinusu, uvidíš tam Nesba."
Keď sa nedostavila žiadna reakcia, začínala som mať pocit, že som z toho viac nadšená ako ona. Tak som si ten prenos zapla sama. Hneď na začiatku sa objavil chlapík, ktorý Nesba prekladá, z čoho som bola ako správny študent prekladateľstva samozrejme nadšená. Potom nasledoval asi hodinový stream už aj s Nesbom, ktorý odpovedal po anglicky a s úžasom som zistila, že je to jeden milý, skromný a charizmatický chlap. Prelomový moment.
"Mama, ten Nesbo je riadny sympaťák! Asi si niečo od neho prečítam."


A tak som si prečítala. Jednu. Druhú. A ďalšiu. A odrazu som zistila, že ostávam hore do tretej, aby som zistila viac o živote dvojmetrového skrachovaného ale geniálneho detektíva, ktorý rieši jeden prípad za druhým a zároveň zápasí so svojimi vlastnými démonmi. To všetko len podčiarkuje drsné prostredie severnej Európy. Som rada, že som Harrymu dala ešte jednu šancu. Preto ak ste fanúšikom krimi žánru a chcete vyskúšať niečo nové, Nesbo môže byť práve pre vás. Možno budete najprv nad Harrym prevracať očami, no celkom určite vám čoskoro prirastie k srdcu a nebudete sa diviť všetkým tým dievčatám, ktoré sú z neho v knihách namäkko. V sérii s Harrym vyšlo zatiaľ desať kníh (okrem nich ešte dve, v ktorých Harry nevystupuje) a nie je celkom jasné, koľko ich ešte bude, no sám Nesbo prisľúbil, že ak raz nastane koniec, bude to definitívne. (Vďakabohu. Harry Hole: New Generation skutočne nepotrebujem.)

V neposledom rade ako správny študent prekladateľstva spomeniem aj slovenský preklad. O ten sa stará Jozef Zelizňák, ktorý Nesbovi robil aj akéhosi sprievodcu počas jeho návštevy Slovenska. O slovenských prekladoch kníh sa hovorí všeličo, väčšinou sú to veci nie celkom pozitívne. Názor na ne nechám na vás. Faktom však ostáva, že pravidlo správny preklad má vyzerať, akoby ani nešlo o preklad pri Nesbových knihách v slovenčine naozaj platí.

Taký je môj príbeh, ako sa z nás s Húlem stali najlepší kamoši. (Ktorý nie je typickou knižnou recenziou, akú som plánovala, ale NO A ČO.) A čo vy a severské krimi? Tiež pokladáte takúto literatúru za príjemný chladný závan počas horúcich letných dní alebo radšej uprednostňujete niečo iné?